Deti nepoznajú právo na súkromie
Hranice, čo ešte nie je a čo už je intímna záležitosť konkrétneho človeka, sú veľmi jemné a deti ich vnímajú inak ako dospelí.
"Deti akoby si súkromie iného človeka neuvedomovali, berú to často ako formu zábavy a neuvedomujú si, keď prekročia únosnú hranicu," hovorí Monika Greguschová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Čítate si maily a esemesky?
Keď niekto odfotí spolužiaka či spolužiačku, ako sa prezlieka na telocvik a rozpošle to ostatným, už to môže hraničiť so šírením erotiky a pornografie.
Ak ku tomu odosielateľ pridá svoj hanlivý komentár, je to už obťažovanie či šikanovanie. A ten, kto je obeťou, sa s tým ťažko vyrovnáva. Preto je dôležité s deťmi hovoriť, kde už je priestor druhého človeka, do ktorého nemajú právo vstúpiť bez jeho povolenia. A že je "cez čiaru" aj narábanie s niečou fotkou bez jeho súhlasu.
Prvým krokom, ako to deti naučiť, je rešpektovanie súkromia druhého doma. Rodičia dajú deťom do ruky svoj mobil a dovolia im prezerať ich esemesky alebo si na spoločnej mailovej adrese všetci čítajú navzájom svoju poštu. Rodičia zas bez zábran kontrolujú esemesky svojich detí. Dieťa tak považuje vstupovanie do súkromia iného za niečo normálne a bežné. Právo na súkromie je skôr vecou dohody ako technického zabezpečenia.
Kde sa začína šikana
"Deti tiež často nevedia rozlíšiť, kde sa začína šikanovanie. Tvrdia, že to nerobia, ale keď sa ich pýtate na konkrétne veci, vyjde najavo, že šikanujú, ale si to neuvedomujú," vysvetľuje Greguschová.
V očiach mnohých je šikanovanie to, keď si niekoho počkám a nevnímajú, že šikanujú aj tým, keď na spolužiaka napíšu niečo posmešné a rozpošlú to ďalej. Deti, ktoré sa stanú obeťou, sa cítia veľmi ponížené, strácajú vo svojich očiach svoju ľudskú hodnotu a vyrovnávajú sa s tým veľmi ťažko. Väčšina detí sa s takým problémom obráti skôr na kamarátov ako na rodičov, takže nemajú ani podporu rodiny v tejto pre nich ťažkej situácii.
Na maile potrebujem@pomoc.sk, na nonstop telefónnej linke 0800 500 500 a na čete denne od 17. do 21. hodiny na www.pomoc.sk riešia prípady obťažovania alebo šikanovania cez internet. Psychológovia im vedia pomôcť v prvom rade tým, že ich upokoja a spolu zvážia, čo sa v danej veci dá urobiť.
Deti môžu napríklad osloviť prevádzkovateľa internetovej stránky a požiadať ho o stiahnutie svojej fotografie. A ak sa s tým nedá urobiť už nič, treba, aby sa dieťa naučilo s tým žiť a aby dokázalo vidieť aj iné veci a vedelo sa nad to, čo sa stalo, povzniesť.
Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock
