Aj zvieratá majú svoju antikoncepciu
Máte doma štvornohé dámy, ktoré v období, keď majú svoje dni, prenasledujú húfy nápadníkov? Alebo je v rajóne vášho miláčika sučka, ktorá mu nedá spať?
Dnes sa však v súvislosti s jej zdravím hovorí o skorej sterilizácii. Tak ako sa zvyšuje priemerný vek ľudí, dlhšie žijú aj domáci miláčikovia. Staráme sa, aby boli pravidelne zaočkovaní, aby mali zdravú a vyváženú stravu, keď sa s nimi niečo deje, bežíme za veterinárom.
Naši štvornohí priatelia však rovnako ako my trpia na civilizačné a nádorové ochorenia. A práve v súvislosti s nimi veterinári odporúčajú dať ich čo najskôr sterilizovať. Organizmus sučiek je totiž nastavený tak, akoby po každej ruji mali na svet priviesť potomstvo. No a nenaplnené materstvo so sebou prináša vážne zdravotné problémy.
To môže vyústiť až do ich zápalu, ktorý treba liečiť antibiotikami. Pri falošnej gravidite sa v 80 až 90 percentách začne činnosť mliečnej žľazy. Naplní sa a nevyčistí, pretože ju nikto neodsaje. Zvyšuje sa tak riziko vytvorenia tumoru.
Ak má sučka dvakrát do roka ruju, dvakrát ročne môže mať falošné tehotenstvo. Čím neskôr sa sterilizuje, tým väčšie je riziko vzniku nádoru mliečnej žľazy. Chorá však môže byť aj maternica a vaječníky. Sterilizáciou sú vlastne pred chorobou chránené tri orgány. Navyše so zápalom maternice môže súvisieť aj zápal močových ciest,“ hovorí MVDr. Jana Freyová.
Ešte donedávna sa tvrdilo, že najlepším vekom na sterilizáciu je obdobie po prvej ruji, teda keď zviera pohlavne dozreje. Dnes sa v súvislosti s rakovinou mliečnych žliaz razí trend, že sterilizovať treba ešte pred prvou rujou.
V USA, kde je sterilizácia psov, okrem chovných, uzákonená, je výskyt rakoviny mliečnej žľazy takmer nulový. Ak sa sučka sterilizuje pred prvou rujou, šanca, že raz bude mať nádor, je pol percenta, ak sa sterilizuje pred druhou, riziko sa zvyšuje na 8 až 10 percent, po tretej ruji môže byť až 26-percentné.
S inkontinenciu sterilizovanej suky sa veterinárka Jana Freyová vo svojej praxi stretla možno v dvoch prípadoch. A ako je to s nadváhou? "Po sterilizácii môžu zvieratá priberať, obézna je však väčšina mestských psov. Nie je to vec sterilizácie, ale toho, že majitelia ich nekŕmia tak, ako by mali.
Myslia si, že zviera je hladné, ale ono len nemá dosť činnosti, nudí sa, a tak sa zmyslom jeho života stáva žranie," konštatuje Freyová. Častým argumentom proti sterilizácii je možná zmena povahy zvieraťa. "Je to omyl, povaha sa sterilizáciou nemení, zmeniť sa môže len sexuálna aktivita."
A čo je pre nás milovníkov psov veľmi dôležité: Zviera sa pre to, že je sterilizované, resp. tým, že nemá mláďatá, netrápi! Naopak, nemusí sa stresovať rozhodovaním, ktorý z "nápadníkov" je najlepší.
Psovi neublíži, ak sa mu vezmú semenníky, naopak, pomôže mu to. Muži, ktorí súcitia so psami a sú proti kastrácii, by mali zvážiť, že ide len o hormonálnu reguláciu psa. To, že nemá semenníky, pes nevníma ako hendikep. Je dobré sterilizovať ho, kým je ešte šteňaťom, asi v 7. mesiaci. Pretože keď si už osvojí návyky, ako je značkovanie, nikdy sa ich nezbaví," radí Jana Freyová.
Kým u sučiek je sterilizácia najmä zdravotnou otázkou, v prípade voľne žijúcich mačiek a kocúrov, čo sa nekontrolovateľne množia, je to najlepšia antikoncepcia. Navyše "domáci" nekastrovaný kocúr má veľmi zapáchajúci moč. Zvieratká, ktoré žijú vonku, majú oveľa kratší život.
Nesterilizované mačky a kocúry sa v priemere dožijú len 5 rokov, kým vykastrované zvieratá majú až trikrát dlhší život. Sterilizované mačky a kocúry sa navyše netúlajú, nesnažia sa totiž zväčšiť si teritórium pôsobenia.
Foto: Shutterstock
