Ste panovačná matka?

A mama vie, že lepšie je ísť študovať právo ako hlásiť sa na pedagogickú fakultu. Mama vie všetko najlepšie. Mama robí všetko lepšie. Názor dieťaťa nie je dôležitý. A bodka. Spoznávate sa? Vitajte v kategórii panovačná matka.

Asi každá matka sa aspoň niekedy cíti ako generál. Vydáva príkazy, vyžaduje ich bezpodmienečné splnenie a nepripúšťa žiadne námietky. Kde je však hranica, za ktorou sa už autorita rodiča mení na nezdravú manipuláciu? "Panovačná matka nevychováva, ale panuje.

Znamená to, že je v prvom rade na svojej strane, až potom na riadi podľa okolností a potrieb, a až nakoniec berie do úvahy svoje deti," vysvetľuje psychologička Jolana Kusá. Lenže ako ju v zástupe iných matiek rozoznáme? Častejšie ako iné matky používa príkazy, obviňuje, kritizuje a prednáša svoje múdrosti. Je viac kritická ako láskavá a starostlivá, chýba jej nežnosť.

Tvrdo racionálna

Panovačná matka je jednoducho presvedčená, že ona najlepšie vie, čo je pre jej deti dobre. Riadi sa svojimi vlastnými pravidlami. A ich dodržiavanie si nekompromisne vynucuje. Neváha trestať, lebo inak by jej to nefungovalo. Musí zastrašovať, ponižovať, aby deti iba poslúchali.

Azda najrozšírenejším typom panovačnej matky je tvrdý racionálny človek, ktorému chýba citovosť vôbec. "Nemá príliš veľký problém presvedčiť malé deti, že nič nevedia a čo chcú, je celému svetu ľahostajné. Väčším deťom vsugeruje, že sú neposlušné a zlé, takže bude všetko tak, ako ona povie.
Stále viac deti presviedča, že z nich nič nebude, ak ona nebude riadiť ich kroky," vraví psychologička. V skutočnosti sa však viac zaujíma o seba ako o svoje deti.

Udržiavať nízke sebavedomie je pre panovačnú matku nevyhnutné. Aj keď deti zažijú úspechy, ak sa im v živote darí – nemajú byť pyšné, lebo ona vie o nich svoje. Keď z nich náhodou vyrastú úspešní ľudia, žiada o uznanie svojich zásluh.

Manipulátorka
"Ak neurobíš to, čo chcem, dostanem migrénu! Ak budeš púšťať tú hudbu tak nahlas, určite dostanem tachykardiu! Vidíš, ako ma bolia kĺby, hádam ma nenecháš niesť tú tašku!" Akoby ste počuli sama seba? V tom prípade zrejme patríte k inému typu panovačnej matky, ktorá diriguje svoje deti a často celú rodinu manipuláciami. Vydierať sa dá nielen chorobami, ale dokonca aj láskou: "Ja ťa tak strašne milujem, urobím pre teba všetko a ty neurobíš pre mňa ani takú maličkosť?!"

Ako sa z človeka môže stať matka generál? Na Slovensku má typ rodiny, kde rodičia prikazujú a deti poslúchajú, dávnu tradíciu. A tak miesto generála často zaujme matka, ktorá sama vyrástla v autoritárskej rodine a táto výchova sa "vzácne zhodla" s ňou samou, s jej typom človeka.

Panovačná matka chce riadiť všetko, nestará sa o to, čo si myslí jej dieťa a nenechá ho rozhodovať o sebe. "Povedala som, že žiadne karate, budeš chodiť na počítače! V takomto tričku do školy nepôjdeš, vezmi si to, čo som ti kúpila! Filipa si pozvať môžeš, ale Rišo nech k nám nechodí!"

Preč z domu!
Aj v období dospievania, keď by mali rodičia preniesť na deti viac zodpovednosti, si panovačná matka stále necháva právomoci rozhodovať, ktoré si sama pridelila. "Túto tvoju priateľku k nám viac nevoď, nech už neprekročí náš prah!

Neopováž sa s ním viac stretnúť, je to niktoš," takéto komentáre počúvajú dospievajúci zakaždým. Matke generálovi v princípe nikto nie je dosť dobrý pre jej syna či dcéru - ale v skutočnosti nikto nie je dosť dobrý pre ňu ako pre nastávajúcu svokru.

Deti panovačných matiek často utekajú z domu čím skôr, len aby už boli z jej dosahu. Mama s nimi stále zaobchádza ako s deťmi, darmo rastú a sú už schopné rozhodovať a niesť zodpovednosť.
Takáto matka im nedá svoju dôveru a bojí sa ich názoru, lebo by tým nad nimi stratila svoju moc. Nevie a nechce v nich vidieť dospelých ľudí, hoci už môžu mať tridsať i viac, odmieta ich brať za partnerov. Stále pre ňu platí, že ona vie najlepšie, čo je pre jej dieťa dobré a hotovo!

Aj v dospelosti môže citové vydieranie a manipulácia matiek generálov pokračovať a zväčša aj pokračuje. U dcér sa potom často premieta do kritiky výchovy jej detí, kritiky partnera, jej pracovnej kariéry.
Chlapci môžu mať "viac šťastia" v tom, že keď sa oženia, prvou ženou v ich živote sa stane iná a ak je manželka dostatočne ostražitá, nechá panovačnú svokru hrať len druhé husle. Generál totiž zvyčajne prenesie svoju kritiku zo syna na nevestu a tá si preto radšej drží svokru "od tela".

Som normálna?
Asi každá matka sa však aspoň niekedy cíti ako generál. Čo to teda znamená, byť „panovačná matka" a čo znamená byť "normálna mama", ktorá len vyžaduje, aby mala u svojich detí autoritu?

"Normálna matka je občas autoritatívna, ale rešpektuje svoje dieťa, rešpektuje seba, aj okolnosti, v akých žijú," vysvetľuje Kusá. Deti "normálnej mamy" počúvajú najskôr návrhy, nie hneď príkazy. Príkazy a pravidlá sa v rodine zavádzajú po diskusii a rodičia deťom vysvetlia ich zmysel.

Autorita rodiča je nevyhnutná, dieťa potrebuje hranice, v ktorých sa môže pohybovať a učiť sa žiť. "Musí mať však pocit, že má slobodu hľadať, uvažovať, robiť chyby. Inak si nevypestuje a nerozvinie tieto schopnosti – samostatne uvažovať a rozhodovať sa, rešpektovať a odmietať, stavať hranice, byť silný a sebavedomý, zároveň milovať a ctiť si blízke osoby, seba a mať dobrý vzťah k ľuďom," pripomína psychologička.

Podľa Jolany Kusej sa panovačná matka môže do značnej miery zmeniť. Dajú sa preučiť naučené formy správania, ale horšie je to s črtami osobnosti. Čiastkový úspech - zmena správania v určitých situáciách - sa zvyčajne podarí až dospelým deťom, ak sú natoľko zrelé, že si dokážu svoju panovačnú matku ctiť, ale zároveň jej už nedovolia, aby s nimi manipulovala.

Tak sa matka generál môže povedzme naučiť, že nemá komentovať, čo má jej dospelá dcéra na sebe oblečené alebo čo sa chystá variť pre svoju rodinu na nedeľný obed. Nemôžete od nej však chcieť, aby si o tom nemyslela svoje...

"Vždy stojí za to matkám ponúkať lepší model "matkovania", pretože ani ona sama nie je príliš šťastná, keď nesie zodpovednosť za to, čo jej nepatrí – za inú ľudskú bytosť," odporúča Jolana Kusá.

Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock