Džungľa pred tabuľou?

Deti zas vinia nespravodlivých učiteľov. Učiteľ nemá autoritu, žiak zas nemá vzor. V extrémnych prípadoch učiteľ dokonca napadne žiaka alebo aj žiak učiteľa. Mení sa škola na džungľu pred tabuľou?

Nedávno v Bratislave žiak napadol svoju učiteľku. Hádzal po nej predmety, vulgárne jej nadával, postavil sa na lavicu a vyhrážal sa jej, že ju vyhodí cez okno. Nepáčilo sa mu, že ho napomenula a že po prvých prejavoch agresivity utŕžil od nej zaucho. Video z tohto incidentu kolovalo po internete. Inú učiteľku na Záhorí napadla najprv jej žiačka a potom aj žiačkina matka.

Sú však aj opačné prípady, keď je agresorom učiteľ. V popradskej škole pred rokom v apríli učiteľ fyzicky napadol svojho žiaka. Žiak a jeho rodina tvrdili, že učiteľ ho mlátil, vykĺbil mu ruku a škrtil ho. Učiteľ tvrdil, že nechcel chlapcovi ublížiť, potiahnutím za vlasy chcel len riešiť napätú situáciu.

Žiak vraj predtým viackrát nereagoval na jeho pokyny štýlom "čo mi ty môžeš" a chcel volať svojej mame, čo učiteľa tiež nazlostilo. Učiteľ tvrdí, že žiak ho provokoval, ale priznal, že situáciu nezvládol a v škole dal výpoveď. Na Slovensku zatiaľ poznáme "len" pästné súboje pred katedrou a nadávky.

 Nie sme teda na tom až tak zle ako v iných krajinách, kde žiak útočí na svojho učiteľa napríklad pištoľou a nemáme ani prípady, ako keď v Čechách pred piatimi rokmi šestnásťročný učeň dobodal učiteľa na smrť.

Riešenie situácie

Učiteľov by mal pred útokmi žiakov a ich rodičov ochrániť nový zákon, podľa ktorého by sa mali stať verejnými činiteľmi - ako policajti či poslanci. Kto vztiahne ruku na učiteľa, bude potrestaný prísnejšie a môže stráviť za mrežami 1 - 5 rokov, v závažnejších prípadoch i viac.

Potrestaní môžu byť rodičia, ktorí si chcú nezhody s učiteľom vybaviť "ručne", ale i žiaci od 14 rokov. Zároveň však má byť prísnejšie stíhaný učiteľ - ak udrie žiaka, za zneužitie právomocí verejného činiteľa môže stráviť za mrežami 3 až 8 rokov. Žiadny zákon však nenahradí prirodzenú autoritu učiteľa.

Nezvládnuteľní žiaci

Ak má učiteľ triedu plnú nespratných detí, viní za to rodinu. Aj psychológovia tvrdia, že do škôl prichádzajú každým rokom múdrejšie deti, ale s čoraz horším správaním. Dovoľujú si voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom.
"Vzťah žiaka a učiteľa je vždy vzájomný. Zažila som prípad, keď žiak dlhodobo učiteľa provokoval. Mama, zhodou okolností učiteľka na tej istej škole, o tom vedela, ale situáciu neriešila. Až sa to skončilo otvoreným konfliktom. Pán učiteľ situáciu nezvládol, vykrútil žiakovi ruku za chrbát, začal ho buchnátovať po chrbte, schmatol ho za golier a vyvliekol ho z triedy von," spomína školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.

Sú učitelia, ktorí sú labilnejší a deti to veľmi dobre vycítia. Keď chcú, vedia vytvoriť v triede dusnú atmosféru a začnú svojho učiteľa doslova prenasledovať. Osobné útoky, znevažujúce poznámky, neslušné odkazy načmárané každé ráno na tabuli, kolektívne odmietnu písať písomku.

S tým si nevie poradiť každý. "Poznala som učiteľku, ktorá sa bála vstúpiť do triedy, lebo ju žiaci šikanovali. Keď proti vám stojí masa tridsiatich pubertiakov, nie je to žart!" varuje psychologička. Nerobili to však žiadnemu inému učiteľovi, len ona im nevedela určiť správne hranice.

Učiteľ na mne sedí

Na druhej strane veľa detí má pocit, že učiteľ je k nim nespravodlivý. Že na nich len hľadá chyby a kritizuje. Že im dáva nezaslúžene zlé známky, vyvoláva ich za trest alebo z osobnej antipatie. Alebo ich pred celou triedou zhadzuje. Čo to vlastne znamená, keď dieťa povie "učiteľ na mne sedí"?

"Deti často mávajú pocit, že učiteľ uprednostňuje iné deti a na ne je prísnejší, že pre jedného či niekoľkých platia iné pravidlá než pre všetkých ostatných. Každé dieťa však vníma situáciu inak, niektoré sú precitlivené a zle znášajú akúkoľvek kritiku. Iné deti môžu byť pod paľbou ustavičných príkazov a zákazov a necítia sa tak," vysvetľuje školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková

Každý učiteľ má žiakov, ktorí sú mu sympatickí viac a ktorí menej a platí to aj naopak. Ale keď si učiteľ na žiaka naozaj "zasadne", je to už niečo osobné. Učiteľ útočí na žiakov slovne, málokedy fyzicky, časy trsteníc sú už za nami. Ale aj slová vedia dieťa zraniť a veľmi silne. "Neurobil si si úlohu!" znie určite inak ako "Ty si nemožný, nikdy nesplníš, čo máš!".

Ak učiteľ nehodnotí prácu žiaka, ale jeho ako osobu, ak nevyčíta žiakovi konkrétnu vec, ale zovšeobecňuje a napáda pritom jeho vlastnosti, vtedy pocit, že učiteľ na mne sedí, môže byť objektívny. Keď dieťa prinesie od učiteľa poznámku "Strážte si to svoje zvieratko, ako sa správa!" rodič má jednoznačne právo ohradiť sa. Väčšinou však situácia nie je taká zreteľná.

Ako to môže rodič posúdiť? Ako zistí, či sú pocity jeho dieťaťa oprávnené, alebo nie? Veď mnohé deti používajú učiteľa ako výhovorku. "Nevie nám to vysvetliť!", " Je blbý!", "Je hrozný!", "Stále dáva písomky!" A niektorí tvrdia: "Mal som to správne, ale on mi to neuznal!", "Vraj som to odpísal!", "Povedal som všetko a aj tak mi dal trojku!" .

"Dnes je pre rodiča ťažšie zistiť objektívnu pravdu. Kedysi mohol nahliadnuť do výkazu známok a ak zistil, že všetci ostatní mávajú jednotky a dvojky a jeho dieťa trojky a navyše iba z tohto predmetu, niečo to signalizovalo," priznáva Tóthová-Šimčáková.

Dnes síce učiteľ nemôže rodičovi na požiadanie ukázať písomky ani známky iných spolužiakov. Pri písomkách musí mať predlohu so stupnicou známok, na základe ktorej práce žiakov hodnotil. A do takej predlohy má právo nahliadnuť aj rodič.

Signálom, že medzi žiakom a učiteľom niečo nie je v poriadku, sú najčastejšie zhoršené známky. Ak sa to týka iba jedného predmetu alebo ak navyše dovtedy dieťa s týmto predmetom problémy nemalo. Ak sa zmení učiteľ, alebo ak učiteľ zmení svoj postoj k žiakovi.

Niekedy dieťa nosí domov oveľa viac poznámok ako dovtedy, hoci rodičom sa nezdá, že by sa správanie ich dieťaťa natoľko zmenilo. Iným, jemnejším znakom zlého vzťahu je nechuť dieťaťa k danému predmetu alebo nechuť ku škole vôbec.

Deti, ktoré sa dovtedy do školy tešili alebo aspoň nemali so školou žiadny vážny problém, zrazu začnú pri odchode otáľať. Domáce úlohy píšu s veľkým sebazaprením. Niekedy ich začína bolieť brucho alebo hlava, alebo sa vedome utiekajú do choroby, len aby nemuseli do školy. Znamená to, že dieťa sa v škole necíti dobre a treba hľadať príčinu.

Rodič má byť diplomat

Posúdiť, či učiteľ dieťa naozaj hodnotí nespravodlivo, je ťažké. "Rodič musí svojmu dieťaťu veriť a chrániť si ho a nemal by sťažnosti na učiteľa zmietnuť zo stola. Ale mal by si veci overiť. Nie je dobré, keď rodič zhadzuje autoritu učiteľa," radí školská psychologička.

Ak sa veci nezlepšia, rodič sa môže najprv poradiť s triednou učiteľkou, ktorá dieťa pozná a pozná aj svojho kolegu či kolegyňu. Až potom sa oplatí vybrať za daným učiteľom, ale s konkrétnymi argumentmi a s dávkou ochoty vypočuť si aj argumenty učiteľa.

"Ísť za ním zahorúca a obviniť ho, že na dieťati "sedí", alebo sa dokonca učiteľovi vyhrážať, to asi problém nevyrieši," konštatuje psychologička. Ale ak sa rodič bude pýtať na konkréte veci - na písomku z tohto týždňa alebo na nedávne skúšanie pri tabuli, skôr sa dopracujú k riešeniu situácie," radí.

Zmeniť školu kvôli učiteľovi je podľa psychológov krajné riešenie, iba ak je situácia neúnosná. Pre dieťa je rovnaké, ako pre dospelého zmeniť zamestnanie. So zlým učiteľom stratí aj všetky väzby na dobrých kamarátov a noví spolužiaci, noví učitelia sú preňho obrovským stresom. Dieťa by preto malo meniť školu najviac raz či dvakrát počas celej dochádzky.

Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock