Keď sa do vzťahu vkradne kríza - ako ju zvládnuť?

Alebo ak chcete – skúšky správnosti. Vždy si pri nich kladieme otázky, zakaždým iné. Akoby niekto tam hore ťahal za povrázky a chcel, aby sme nestrácali čas. Prečo? Lebo kríza je šanca na zmenu a je len a len na nás, či ju využijeme na zlepšenie, alebo sa budeme ďalej topiť.

1. kríza – Kto???
Prvá kríza nastáva približne okolo prvého spoločného roka. Vtedy, keď si zložíme ružové okuliare a kolená sa nám prestanú triasť, si kladieme otázku – kto? Kto je ten človek po našom boku? Kto som ja? Len čo odletia aj tie posledné motýle z brucha máme šancu overiť si, či rok, ktorý sme strávili spolu, stojí za pokračovanie. Máme na čom budovať? Alebo to bolo len krásne obdobie, no bez ďalšej perspektívy? Už na partnera nehľadíme ako na modlu, ale ako na človeka, s ktorým by to za námahu "malo stáť". Ak vidíte prekážky, nie je správnou cestou chlácholiť sa, že sa to v budúcnosti zmení. Problémy sa dajú vyriešiť, odstrániť, ale odsunuté nabok sa vrátia späť rýchlejšie ako bumerang.

2. kríza – Čo?
A čo bude ďalej? To je otázka, ktorá je na rade približne po štvorročnom spoločnom období. Bude svadba? Dieťa? Zmení sa niečo? Toto kritické obdobie je aj analýzou nesplnených želaní oboch partnerov. Ak podvedome túžite po radikálnej zmene, práve po štyroch rokoch uzol rozviažete. Vzťah už nie je o hádankách. Partneri v tomto období zväčša prekvapujú okolie – veď nehovorí sa nadarmo: "Ste spolu štyri roky? Tak to sa buď rozídete, alebo vezmete." Okrem toho práve po štyroch rokoch hodnotíme svoje partnerstvo tzv. tretím okom – teda pozeráme sa akoby zhora na to, či to ešte stojí za námahu, alebo studňa beznádejne vyschla.

3. kríza – Ako?
Šťastná sedmička s otázkou ako ďalej. Sedem je už dosť. Priveľa času, ktorý by sme len tak zahodili, ale aj priveľa času, ktorý sme už relatívne stratili. Túto krízu chápu aj odborníci ako najviac zlomovú. Pocit nudy, zovšednenia, nulového erotického náboja a vyčerpania. Nezriedka nastáva aj "ponorka" – teda stav, keď by sme milovanú osobu najradšej vlastnoručne zniesli zo sveta, pretože nám už tak pije krv len tým, že existuje. V tomto období sa kríza zvláda veľmi problematicky a pomôžu naozaj len pevné základy, vzájomná úcta a pevné nervy.

4. kríza – Prečo?
Sladkých pätnásť sme kedysi oslávili s nadšením, vo vzťahu však prichádza na rad veľmi pesimistická otázka – prečo? Prečo ďalej? Má to ešte význam? Ja a ty sa už veľmi dávno zmenilo na my. A to by sme si mali uvedomiť. Už nerozhodujeme len sami za seba, ale za nás. Ak sú v partnerstve aj deti, kríza je o to vážnejšia, pretože myslíme najmä na ich budúcnosť. Magická pätnástka je aj obdobím hľadania sa. Bilancovania stratených ilúzií, nenaplnených snov a dávno prežitých rokov. Je to aj čas tzv. druhej puberty, keď máme chuť dokázať sebe aj druhým, že ešte nepatríme do starého železa. Ak je to v podobe kúpy sexi minisukne či nebodaj nového autíčka, dá sa pri tom ešte aj zasmiať. V prípade, že plánujeme zahodiť vzťah len pre chvíľkové potešenie "so zajačikom", lebo to staré doma nás už nudí, riskujeme, že prídeme o všetko. V tejto fáze je najdôležitejšie nebyť sebecký a veriť. Najmä partnerovi a spoločne prežitým rokom. Pätnásť teda rozhodne nie je málo.

Posilnite sa krízou
Príležitosť, šanca a vidina. To sú tri slová, ktoré by sme mali vidieť pri slove kríza. Toto slovo – kríza – sa chápe v kontexte vzťahov vždy negatívne. Ale kríza predsa nie je problém. Práve naopak – je to možnosť niečo zmeniť. Doplniť to, čo nám k dokonalosti chýba. A možno urobiť aj chyby, ktoré vzťah posilnia a vystrelia do budúcnosti. Veď koľkokrát už sme spadli a rozbili si ústa. Zabilo nás to, alebo posilnilo? Aj po búrke so železnou pravidelnosťou vždy vychádza slnko.

Zdroj: Adriana Mikundová, z archívu Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK