Ďalšia poznámka: nemal pomôcky!

Myslíte si, že sú už dosť veľkí na to, aby si dokázali školskú tašku zabaliť sami a neobťažovať takou malichernosťou svojich rodičov? Ak napriek vašim pripomenutiam priniesli domov ďalšiu poznámku typu "Nemal pomôcky!", netrápte sa. Všetko sa dá vyriešiť, len treba vedieť, ako na to.

- Školáčikom nováčikom, teda prvákom, by určite mali baliť tašku do školy rodičia. Neznamená to však, že im ju zabalia ako desiatu, absolútne bez ich spolupráce. Prváci si musia na školu zvykať postupne a treba ich viesť k samostatnosti.
- Naučte deti pripraviť sa do školy podľa rozvrhu. Ten môže byť napísaný nielen v žiackej knižke, ale aj na "domáce použitie" v kópii. Umiestnite ho na viditeľné miesto. No i tak treba vytvoriť zvyk pozrieť sa naň.
- Prvým predpokladom úspechu je, aby rodičia čítali poznámky a odkazy od pani učiteľky denne. Vyhnete sa tak tomu, že vaše dieťa nebude mať so sebou napríklad drobné peniaze na cestovný lístok, keď idú na výstavu alebo že mu bude chýbať fotografia, keď sa na angličtine učia o rodine. - Pri balení tašky žiadajte od dieťaťa spoluprácu primeranú jeho veku. Prváčik vám môže napríklad podávať zošity a učebnice podľa rozvrhu a vy ich budete ukladať do jeho tašky.
- Ďalšia zásada znie: pýtajte sa. A najlepšie tiež podľa jednotlivých predmetov. Na matematiku máš všetko? Nič iné nepotrebuješ? - Nerobte všetko za dieťa. Vyhraďte si na prípravu tašky dostatok času a pokojne vyčkajte, kým si aspoň stav peračníka skontroluje a doplní dieťa samo. - Nebaľte si tašku v strese. Ráno pred odchodom nie je na to najvhodnejší čas.
- Staršie dieťa by malo byť ešte samostatnejšie, ale kontrolovať ho ešte treba. Niekedy stačí pár otázok, ako "Nepotrebuješ už nové zošity, nie sú vypísané?" "Máš dosť ceruziek, nemáš ich polámané?"
- Väčšine detí je nepríjemné, ak im v škole niečo chýba a pre tých menších je zabudnutý peračník hotová tragédia. Ak sa to opakuje, nemusíte dieťaťu za to nadávať. Keď sa hneváte, nepriateľom sa stanete vy a nie jeho vlastná chyba. Stačí, ak poviete: "Je mi ľúto, že si si musel v škole požičiavať nožnice a lepidlo. Pani učiteľke sa to asi nepáčilo a kamarátov to asi vyrušovalo pri ich práci." Takto pochopí, že tým zbytočne komplikuje život nielen sebe, ale aj iným.
- Ak máte pocit, že to ide jedným uchom dnu a druhým von, skúste hovoriť o jeho pocitoch. "To je škoda, že si si včera zabudol zabaliť pravítko. Ostatní ho asi mali, však?"
- Niektoré deti si zabúdajú pomôcky náročky, v nádeji, že sa tak vyhnú práci v škole. Keďže rodičia svojho potomka poznajú najlepšie, čoskoro ho prekuknú. A takýto prípad si vyžaduje špeciálne riešenie. Okrem zvýšenej kontroly presunúť na nich viac zodpovednosti. Nechajte ich pocítiť dôsledky, ale nie trestom. Keď si doma zabudne zošit,za domácu úlohu by si mal látku prepísať. Oveľa efektívnejšie ako výčitky je neutrálny komentár: "Škoda, že si nemohol robiť na hodine to, čo ostatní a musíš si to urobiť doma. Mohli sme sa hrať, ale toto treba urobiť najskôr."

Ak poznámok napriek všetkému rodičovskému úsiliu pribúda, môžete vyskúšať dohodu. Pravidlo však treba určiť jednoducho a jasne a ešte k tomu vopred. Napríklad ak počet poznámok prevýši počet pochvál, budeš si tašku kontrolovať dvakrát: popoludní, keď si ju zabalíš a ešte večer pred spaním, ale budeme si môcť čítať kratšie.

Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock