Zamestnancov chráni zákon. Treba ho však poznať.

Firmy však neraz využívajú neznalosť a strach svojich pracovníkov, nútia ich nevýhodne odísť z práce, čím ich oberajú o peniaze. Zamestnanci by si preto mali naštudovať Zákonník práce a v prípade podozrenia sa obrátiť na úrad práce alebo inšpektorát práce.

Prešetrili už niekoľko takýchto podnetov a potvrdili obchádzanie zákona firmami. "Zamestnávatelia si pomáhajú rôzne. Aj neférovým postupom. Sú však aj takí, čo spolupracujú bez problémov,“ uviedol podpredseda Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Zamestnávatelia sa napríklad vyhýbajú nahláseniu hromadného prepúšťania, využívajú neznalosť zamestnancov, aby ich obrali o odstupné, či ich nútia pracovať na živnosť. Taký bol napríklad prípad Bukózy v Hencovciach v okrese Vranov nad Topľou. Tamojšie odbory upozornili na to, že firma zo dňa na deň rozhodla, že ďalej v nej môžu pracovať len tí, čo si vybavia živnosť. Pritom ak pracovník robí opakovane na pokyn firmy, jej výrobnými prostriedkami, na jej náklady, ide o závislú prácu a nie živnosť. Zamestnanci by sa preto nemali podvoliť nátlaku firmy. Ako živnostníci si totiž budú sami musieť platiť odvody, sami si viesť účtovníctvo a firma sa ich ľahšie zbaví – bez odstupného. Medzi najčastejšie finty zamestnávateľov patrí rozviazanie pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu. Ak na to zamestnanec pristúpi, okamžite stráca nárok na odstupné. Taký prípad sa nedávno stal v Trebišove, kde 25 ľudí naraz požiadalo o takéto rozviazanie pracovného pomeru. "Už len fakt, že by v čase krízy ľudia sami podpísali takéto čosi, je zvláštny. Zrejme im zamestnávateľ nedal na výber," myslí si Jozef Balica z OZ KOVO.
Čo môže urobiť zamestnancovi firma
Inak rozvrhnúť pracovný čas Zamestnávateľ môže pracovníkovi rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne nerovnomerne. Ale vždy len po dohode s odbormi alebo priamo so zamestnancom. Priemerný týždenný pracovný čas však nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas a v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Siahnuť na mzdu
Nemôže však prinútiť zamestnanca podpísať dohodu o nižšej mzde. Tá musí byť dobrovoľná. A bez písomnej dohody so zamestnancom firma nesmie svojvoľne siahnuť na mzdu zamestnanca, ktorú má garantovanú v pracovnej zmluve. Môže sa však uchýliť k tomu, že mu nevyplatí negarantovanú zložku mzdy. Vždy však závisí od pracovnej zmluvy, ako sú v nej zadefinované podmienky vyplatenia tejto časti mzdy. Bez udania dôvodu nemôže zamestnávateľ obrať pracovníka ani o tieto peniaze. Takisto mu nesmie strhnúť časť platu s odôvodnením, že ide o nejakú pokutu. Aj na to je totiž potrebná písomná dohoda.
Dočasne prideliť zamestnanca inému zamestnávateľovi
Ak firma momentálne nemá pre svojich ľudí prácu, ale ich skúsenosti potrebuje iný zamestnávateľ, môže mu ich "požičať". Tak postupujú napríklad niektoré podniky v Novom Meste nad Váhom. Musí však ísť o písomnú dohodu so zamestnancom. Pokiaľ dočasné pridelenie trvá dlhšie ako tri mesiace, pracovné podmienky vrátane mzdových musia byť pre "požičaného" zamestnanca rovnako priaznivé ako u "domácich" zamestnancov.
Siahnuť na stravné lístky
Niektoré firmy siahajú pracovníkom na gastrolístky. To podľa Zákonníka práce môžu jedine vtedy, ak ich hodnota je väčšia ako 55 percent z ceny jedla. Pod túto hranicu ísť zamestnávateľ nesmie – zamestnancovi stravné garantuje zákon. Dnes má najnižší gastrolístok hodnotu 2,48 eura, od apríla by sa mala zvýšiť na 2,70 eura.
Skrátiť pracovný čas
V snahe ušetriť na mzdách a odvodoch firmy nútia zamestnancov prejsť na kratší pracovný čas. Donútiť ich však na to nemôžu, je to vec vzájomnej dohody. V čase krízy je však riziko, že ak zamestnanec odmietne podpísať dohodu, firma môže jeho miesto zrušiť z organizačných dôvodov. Podpísať dohodu na kratší pracovný čas ako 15 hodín týždenne je riskantné, lebo taký pracovný pomer môže zamestnávateľ skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede. V tomto prípade môže vyhodiť aj zamestnanca na PN. Ak by zamestnanec dohodu nepodpísal a dostane výpoveď, má garantované aspoň odstupné a dlhšiu výpovednú dobu.
Prepustiť z práce
Na to, aby podnik prepustil zamestnanca, musí mať závažný dôvod. Bez neho môže prepustiť len zamestnanca v skúšobnej dobe. Ak firma prepúšťa v priebehu troch mesiacov 20 a viac zamestnancov, ide o hromadné prepúšťanie, ktoré musí nahlásiť úradu práce. Je to ochrana pre zamestnanca, lebo pri ohlásení hromadného prepúšťania musí firma spolupracovať s odbormi a úradom, musí sa pokúsiť nájsť ľuďom nové miesto či iný druh práce. Pri výpovedi, ktorú dá zamestnávateľ, má zamestnanec nárok na odstupné a výpovednú dobu, preto sa mu neoplatí pristúpiť na dohodu o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu. Vtedy by totiž nárok na odstupné stratil.
Zamestnávateľ nemôže vyhodiť zamestnanca, keď:
je uznaný dočasne práceneschopný
je zamestnankyňa tehotná alebo na materskej dovolenke
je na rodičovskej dovolenke alebo keď ide o osamelého zamestnanca starajúceho sa o dieťa mladšie ako tri roky
je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom úradu práce (to neplatí, ak ide o výpoveď zamestnancovi v dôchodkovom veku)
Z akého dôvodu môže byť zamestnanec prepustený:
ak sa firma ruší alebo premiestňuje ak sa zamestnanec stane nadbytočným z organizačných dôvodov
ak je zdravotne nespôsobilý alebo nespĺňa predpoklady na výkon práce
ak neuspokojivo plní pracovné úlohy, zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec tak neurobil
ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas

Text: Slávka Sélešová pre Pravdu
Foto: Shutterstock