Na návrat do práce sa tešili

Deti sú pre mňa prvoradé

Miriam Vojtková 32 rokov, Trnava,oblasť marketingu dcéra Linda (4 roky) a syn Patrik (2,5 roka)
Rodičovská dovolenka sa mi po piatich rokoch pomaly chýli ku koncu. Do práce sa chcem vrátiť, pretože obe deti pôjdu do škôlky. Bola som s nimi doma do zákonom umožneného veku tri roky. S manželom považujeme za samozrejmé, že sa po skončení rodinnej dovolenky zamestnám. Veď bez detí by som sa doma cítila ako v klietke. Ideálny by bol polovičný úväzok, aby som sa mohla venovať aj deťom. V každom prípade by som si rada našla menej náročné zamestnanie ako pred rodičovskou dovolenkou. Deti treba vyzdvihnúť z materskej školy do pol piatej, a preto je nutné prihliadať pri hľadaní zamestnania aj na dĺžku pracovného času. To je dnes pomerne náročné, keďže sa neraz pracuje aj v nadčasoch. Už počas rodičovskej dovolenky som sa snažila svoje skúsenosti zo zamestnania uplatňovať a snažila som sa zostať aktívna. Spolu s inými mamičkami sme založili materské centrum. A tak som popri starostlivosti o deti mala možnosť venovať sa manažérskym činnostiam - od písaní žiadostí o granty až po organizovanie rôznych aktivít pre návštevníkov materského centra. Aj vďaka podpore manžela a rodiny som mohla pokračovať v doktorandskom štúdiu na vysokej škole. Mám kopu energie, rada sa stretávam s ľuďmi a žijem aktívne. Na každý pracovný pohovor sa pripravujem. Prezrela som si špecializované internetové portály, ktoré sa venujú personalistike, aby som bola v obraze. Momentálne situáciu na pracovnom trhu ovplyvňuje aj hospodárska kríza, a tak je celkovo ťažšie zamestnať sa. S priamou reakciu, že by bolo dieťa nevýhodou, som sa zatiaľ nestretla.

Šéfujem si sama
Lenka Giačová: 32 rokov, živnostníčka, Bratislava, synovia Matej (5 rokov) a Peter (3 roky)
Pri pomyslení na návrat do pôvodného zamestnania ma niekedy až striaslo. Nie že by ma práca vo firme zaoberajúcej sa zariaďovaním interiérov, ktorú som robila pred pôrodom, nebavila. No predstava minimálne 8 hodín denne v práci, pýtania si dovolenky mesiace dopredu a riešenie choroby môjho dieťaťa so šéfom ma naozaj nelákala. A navyše, radi by sme ešte mali tretie dieťa. Preto som posledný polrok intenzívne pracovala na vypracovaní stratégie, ako sa nevrátiť do pôvodného zamestnania. Vytvorila som si model samozárobkovej činnosti, ktorý som si začala hneď aj testovať. V podstate som teda pracovala už pred skončením materskej v odbore, ktorý ma baví, a to je organizácia kurzov, cvičení pre deti, kurzy masáží dojčiat. A teraz som len prešla na živnosť. Keďže som sa stala živnostníčkou, vyberám si prácu, kde nie je problém byť ženou matkou. Mimo domova pracujem iba pár dní, aj to len pár hodín. Musím zdôrazniť, že mám šťastie a môj manžel nezarába zle. Občas si môžem dovoliť mať nižší plat. Môj zárobok závisí od toho, koľko do práce vložím úsilia a času. A má to ešte jednu veľkú výhodu – nebudem sa cítiť trápne pred šéfom a kolegami, keď budeme čakať tretie dieťa. Najťažšie je pre mňa asi zostať mamou za každých okolností. Keď už začne človek pracovať tak naplno, začína mať pocit, že na deti zostáva menej času. Pokiaľ nejde čisto o zárobok, ide o priority. A ja by som chcela, aby tou prioritou bola rodina, aj keď s tým mám veľmi často vážny problém.

Text: Elena Zemková pre Pravda ženy
Foto: Ľuboš Pilc