Matkin: Rozvod alebo život s manželom alkoholikom?

Mám 55 rokov a som 33 rokov vydatá. Zo začiatku manžel popíjal príležitostne. Postupne bolo tých príležitostí denne. A ja som odpúšťala, dohovárala a dávala nádej jemu i sebe, že možno raz bude lepšie. Narodili sa 3 deti, z toho jedno postihnuté. Povinností bolo dosť. A manžel ďalej popíjal, starosti a problémy prehadzoval na moje plecia. „Veď treba sa s tým vyrovnať, treba tak žiť, privykni si,“ hovoril. Mňa život naučil, že vyrovnať sa nedá, len naučiť sa s tým žiť, hlavne s postihnutým dieťaťom a pomôcť mu čo najviac. Aj to bola moja starosť a môj problém. Chvalabohu, je to dieťa ako ostatné, možno aj šikovnejšie. A je to moja životná výhra. Ale manžel popíja ďalej. Mne sa už nechce takto žiť, veď aj posledná nádej už dávno odišla. A stále riešiť všetko sama, aj za neho. Pritom sa robí, že všetko vie, všetko dokáže, všetko je pre neho ľahké. A chodiť stále domov, kde je riešenie problémov len na mne a on pritom hrá hrdinu, to už nechcem a ani nemôžem, lebo po psychickej a fyzickej stránke je to stále horšie a cítim sa z toho veľmi vyčerpaná. Lenže ani v rozvode nevidím spokojnú budúcnosť. Na ulicu ho nevyhodím, keby som mu kúpila garzónu, tak svoje peniaze by aj tak poprepíjal a robil mne a deťom ešte väčšiu hanbu a starosti. Od začiatku som mu dohovárala, nech prestane chodiť do krčmy a piť, hrozila som mu aj rozvodom, potom som mu dala na výber alkohol alebo rodina. Po veľkých dohováraniach niekedy vydržal deň-dva nepiť, potom sa vždy všetko opakovalo. Deti odchádzajú z domu, majú svoje zázemie. I ja som sa rozhodla, že je načase žiť v pohode a kľudne. Tak – ako ďalej?

Nechcete žiť ako doteraz, nechcete však ani radikálne ukončovať vaše manželstvo. Cítite sa za manžela zodpovedná a zviazaná s ním, hoci vám pekelne lezie na nervy nielen on sám, ale aj spôsob, akým si navykol parazitovať na vašej starostlivosti. Problém je v tom, že jediný človek, ktorého môžete zmeniť, ste vy sama. Dám vám jednu otázku: Čo ste robili pred rokom 1989? Pamätáte sa aspoň na jednu stranícku či odborársku schôdzu, na ktorej ste sedeli, v pravú chvíľu podpísali prezenčku a šli domov? Možno ste boli odhodlaná disidentka alebo zapálená odborárka. Je však najpravdepodobnejšie, že ste boli v tej väčšine, čo mlčala a myslela si svoje. Nehádali ste sa, nezožierali, ale kašlali na to a žili svoj život, tak ako väčšina. Vnútorní emigranti. A na niečo podobné vás teraz nahováram. Vaše manželstvo je schôdza ROH. Buďte prítomná, urobte, čo treba, ale nevkladajte doň svoju dušu, neočakávajte, nedožadujte sa a netrápte sa. Vnútorne emigrujte. Odíďte tam, kde vás to baví. K svojim záľubám, svojim priateľom, svojim snom. Ste silná žena, vaším doterajším životom ste to dokázali. Dajte si teraz rok vnútornej emigrácie, neťahajte už tú káru, na ktorej sedí váš popíjajúci manžel, len kráčajte vedľa nej. Sľubujem vám, že do roka sa niečo stane. Možno sa váš manžel rozhodne tiež niečo zmeniť na svojom prístupe alebo zistíte, že to s tým rozvodom nie je až taký zlý nápad.

Zdroj: Maxim E. Matkin pre Pravda ženy
Foto: Shutterstock