Ako zvládnuť malého agresora

Nataša /30/ má podobný problém s ktorým si nevie rady. Jej dcéra Sabinka má 2,5 roka a je milé dieťa s tváričkou anjelika. No len dovtedy, kým nespoznáte jej agresívne správanie. "Mám problém s dcérou, ktorá je čím ďalej tým viac agresívna. Keď sa jej niečo nepáči, hnevá sa, udiera ma, bije, kope a kričí. Sabinka nie je takáto "zúrivá" len na mňa. Neraz si jej nálady "odnesú" i iné deti, čo k nám prídu na návštevu či ich stretneme na detskom ihrisku. Zo začiatku som si myslela, že ju to prejde, no v poslednej dobe mám problém zvládnuť ju. Už som na ňu skúsila hocičo, ale bezvýsledne. Krikom jej agresívne správanie len naštartujem. Takéto reakcie ma čoraz častejšie začínajú desiť. V septembri nás čaká nástup do škôlky a ja tŕpnem ako to všetko dopadne. Nie som zástanca "výchovy bitkou", no zisťujem, že moja dcéra je neznesiteľná" vraví nešťastná matka.

Radí vzťahová konzultantka Petra Biháry:
Od 18 mesiacov do 3 rokov si dieťa uvedomuje svoje ego. Vie sa premiestňovať, uchopovať predmety, porušuje pravidlá, ktoré rodičia presadzujú. Toto je obdobie kedy rodičia bývajú zmätení agresivitou svojho dieťaťa. Záchvaty hnevu, kopanie, hryzenie, zlé zaobchádzanie s hračkami je pre toto obdobie typické. Deti si tak "vybíjajú" energiu na náhradných predmetoch, pretože nemôžu zaútočiť na rodičov. Frustrácia je reakciou na stret protichodných prianí. Na jednej strane prianie rodiča, a na druhej dieťaťa. Divoké záchvaty hnevu rodičov často vystrašia. Výbuchy by ste však nemali potlačiť prudkou reakciou. Neodpovedajte na násilie násilím. Nedovoľte dieťaťu, aby obrátilo svoj hnev proti vám, aby vás hrýzlo, udieralo či ťahalo. Nie ste jeho obeť. Ak mu to dovolíte, bude si dovoľovať stále viac, a bude považovať za pravidlo, že vždy splníte jeho prianie. Rodičia sa uchyľujú k reakciám, ktoré môžu vydráždiť agresivitu dieťaťa: 1. dieťa zbijú, 2. vyhnú sa akejkoľvek agresívnej konfrontácii, aby dieťaťu poskytli obraz šťastného detstva, pretože sami majú zlé spomienky na svoje detstvo. Krik tiež nič nevyrieši. Dieťa kričí, vy tiež a postupne si na váš krik zvykne. Stane sa na neho imúnne. Takéto ovzdušie dieťa nenaučí ovládať svoje agresívne impulzy. Je dôležité dovoliť dieťaťu prejaviť svoj hnev. Zakazovať mu rozhnevať sa, zosmiešňovať či zľahčovať situáciu je škodlivé. Deti potrebujú spoznať všetky emócie, aj hnev, objavujú tak svoju vlastnú identitu. V tomto období je mozog dieťaťa nezrelý. Deti sa až do piateho roku života nevedia úplne ovládať. Emócie a priania ich môžu pohltiť. Nedávajte svojmu dieťa hneď nálepku neznesiteľné, či nezvládnuteľné. Vetami typu "zlé dievča či chlapec" vytvárate negatívny obraz dieťaťa o ňom samom, a skôr či neskôr sa s týmto obrazom identifikuje. Vaše dieťa je ešte nezrelé, svoju osobnosť ešte nedokáže ovládať. Povedzte mu radšej: "Som prekvapená, že taký dobré dievča ako ty, takto vyvádza. Asi si veľmi unavená. Chápem, že ťa to rozhnevalo". Usmernite jeho energiu k pozitívnym aktivitám, upriamte jeho pozornosť na nejakú hračku, prípadne ho pošlite do izbičky a povedzte mu nech tam zostane tak dlho kým mu nebude lepšie, kým si neodpočinie. Chráňte ho pred druhými tým, že ospravedlníte jeho reakcie výhovorkou na únavu. Ak vám to dovolí môžete dieťatko objať alebo si k nemu sadnúť a tak ho upokojiť. Vyjadrite svoj smútok z toho, že sa necíti dobre, že aj vás hnevá, že autíčko sa pokazilo. Agresivita je všetkým bytostiam vlastná. Súvisí s vnútornou energiou dieťaťa, ktorá je nutná pre jeho vývoj. Vaše dieťa je klbko plné energie. Výchova by mala viesť k usmerneniu tejto energie, nie k potlačeniu.

Text: Katarína Mikuškovičová pre o Žene.sk
Foto: Shutterstock