Kritici – naši najväčší priatelia

Schopnosť zvládnuť kritiku patrí k výbave mladého zamestnanca rovnako ako veta: Som tímový hráč. Prečo však v reále kritika nie je povzbudením, ale skôr nehoráznosťou, ktorá človeku pošramotí sebavedomie a vezme mu všetku chuť do ďalšej práce? Žeby preto, že namiesto konštruktívneho návrhu sa zväčša stretávame s kritikou deštruktívnou?

Pračlovek v nás
"Správny šéf by mal byť dobrým psychológom i diplomatom zároveň," hovorí Milka Jančinová z agentúry J&T Manažment, ktorá organizuje kurzy krízovej komunikácie. Učí sa na nich, ako správne podávať i prijímať kritiku. Zďaleka nie každý šéf vie kritizovať správne. "Existujú večne nespokojní vedúci, šéfovia, čo sú tvrdí zo zásady, ale aj alibisti, ktorí radšej kritikou poveria niekoho iného, aby oni neboli tým, kto povie krutú pravdu," tvrdí Jančinová. Pritom šéf by sa kritike vyhýbať nemal – je jeho povinnosťou poskytnúť podriadeným spätnú väzbu. Ani zamestnanci neprijímajú kritiku vždy rovnako – možno medzi nimi vysledovať prinajmenšom štyri typy.
Prvým je zúrivec:po kritických slovách ihneď udrie späť a vehementne sa obraňuje, poukazuje na to, že chyba vznikla pre meškajúce podklady od kolegu.

Druhý typ o sebe neustále pochybuje, až sa ocitne v takom napätí, že nabudúce sa mu pravdepodobne opäť pritrafí chyba.

Z celkom iného cesta je typ nadurdené kozliatko: to sa pri kritike tvári nezúčastnene, akoby sa ho výčitky vôbec nedotkli, ale kritika potom dva týždne trestá prehliadaním a odmieta spoluprácu. Ak je kritikom šéf a ignorovať ho nemôže, aspoň ho za chrbtom poohovára.

Posledný typ je zajko-bojko. Pri výčitke zvesí hlavu, stiahne plecia a útrpne sa usmieva. Šikovná, kompetentná odpoveď mu napadne počas nočného rozjímania o 0.45. Zdá sa, akoby sme sa od doby kamennej zmenili len málo.

Keď sa cítime napadnutí – a tak sa počas kritiky cítia mnohí – reagujeme ako praľudia pred obrovským slintajúcim medveďom. Nejde síce o krvavé zranenia, ale v hre je naša vlastná cena, naša autorita. Krvný tlak sa zvýši, telo zaplavia stresové hormóny, dýchame rýchlejšie. Energia prúdi do svalov, jasné myslenie sa sťažuje. Hlavou sa mihne len: bojovať – hodiť vinu na druhého. Alebo utiecť – vyhnúť sa kritikovej blízkosti. Prípadne sme paralyzovaní tak, že sa na žiadnu myšlienku nezmôžeme.

R.E.Š.P.E.K.T. "Človek so zdravým sebavedomím dokáže prijať konštruktívnu kritiku – tú, čo je podložená argumentmi a kde je priestor na vzájomnú diskusiu. Predovšetkým sa človek nesmie cítiť spochybnený ako celá bytosť a dokázať odlíšiť, že sa kritizuje len určitá časť jeho práce. Šéf by mal mať zamestnanca zmapovaného komplexne, najskôr ho pochváliť za jeho dobré stránky a potom sa s ním dohodnúť na zlepšení nedostatkov: napríklad jeho nedochvíľnosti," hovorí Jančinová.

Ak podriadený vie, že ho šéf rešpektuje, je vyššia pravdepodobnosť, že kritiku prijme a bude sa snažiť o nápravu. Nebude sa totiž cítiť ponížený či demotivovaný. Dobré je, ak sa zamestnanec s kritizujúcim šéfom pokúsi dosiahnuť dohodu, dokedy sa v istom bode zlepší. Výsledkom bude nielen spokojný šéf, ale aj zamestnanec, ktorý nebude mať pocit, že musel celkom ustúpiť zo svojho stanoviska.

Kedy bonbón a kedy horká pilulka
Existuje veľa druhov kritiky: oprávnená, rozvíjajúca i nehanebná. Rozvíjajúca najskôr zdôrazní dobrú stránku veci a až potom poukáže na nedostatky, napríklad: Vidno, že viete písať, ale začiatok poviedky je trochu ťažkopádny. No ak sa šéf na kaderníčku oborí slovami: Pri vašom účese všetci zákazníci vezmú nohy na ramená, nemá to nič spoločné s konštruktívnou kritikou. Dôležité je bleskovo identifikovať typ kritiky - je myslená dobre alebo má len raniť a vynervovať? - a prijať takú kritiku, z ktorej sa človek môže poučiť a v konečnom dôsledku z nej profitovať. Deštruktívna kritika ponižuje. Zovšeobecňuje, je nepresná a často prehnaná. Takáto kritika má vyjasniť mocenské pomery, preto pohľad kritizovaného vôbec neberie do úvahy. Konštruktívnej kritike ide vždy o to, aby sa veci robili lepšie. Odborníčka na reč a komunikáciu Oľga Škvareninová pripomína čínske príslovie Kto mi lichotí, je mojím nepriateľom, kto ma karhá, je mojím učiteľom. Futbalový tréner Stanislav Griga povedal: Kritici sú naši najväčší priatelia. Veru, je to tak, súhlasí Škvareninová. "Dopredu ma vždy posunul ten, kto sa na mňa pozrel aj kritickými očami. Je dobré mať okolo seba ľudí, ktorí vedia, kedy nám ponúknuť sladký bonbón a kedy horkú pilulku - kritiku. Samozrejme, že kritiku neradi počujeme. Ak ale na kritických slovách cítim, že mi druhý chce pomôcť, a nie ma zosmiešniť či zdeptať, potom kritiku beriem." Oľge Škvareninovej, ktorá prednáša na Univerzite Komenského, sa osvedčilo chváliť na verejnosti a kritizovať medzi štyrmi očami. "Moje povolanie si vyžaduje aj verejnú kritiku, či skôr zhodnotenie práce študentov, vystupovanie komunikácie politikov i futbalových trénerov. Život ma naučil, že láskavým a vľúdnym prístupom dosiahnem viac ako ustavičným kritizovaním. Ale ten, kto chce na sebe pracovať a zdokonaľovať sa, musí rátať aj s kritikou," uzatvára. A ešte čosi: za dobrú kritiku sa patrí poďakovať - veď je to pre nás cenná spätná väzba. Bez nej by sme sa buď nekriticky považovali za majstrov sveta, alebo boli k sebe ešte nemilosrdnejší, než ten najprísnejší kritik zvonka.
Ako kritizujú vo svete
1. Nemci - priamo a bez obalu, iné národy nemeckú kritiku často považujú za nezdvorilú až urážajúcu (Francúzi ich volajú parné valce, Španieli im hovoria kockaté lebky.)
2. Briti sú majstrami diplomacie - takže Nemci často vôbec nepochopia, že ich návrh bol práve zamietnutý.
3. Česi, Slováci a ľudia z Pobaltia - starší ľudia kritizujú medzi riadkami, čo je dedičstvo z čias komunizmu, keď bolo nebezpečné kritizovať priamo, mladí však vedia kritizovať priamo.
4. Maďari - sú veľmi emocionálni, preto neprekvapí, ak pri kritike výročnej správy začnú aj mužskí zamestnanci plakať.
5. Američania - túžia po harmónii, preto sa aj kritiku na odľahčenie snažia pretkať vtipmi. Kritika musí byť mäkká ako sendvič a vypchatá množstvom chvály, podľa motta: už je to dobré, ale mohlo by to byť ešte lepšie.
6. Mexičania - sú hrdí, preto sa ich dotkne, ak im niekto podsúva nečestné správanie.
7. Brazílčania - citlivo reagujú, ak ich šéf kritizuje pred inými ľuďmi.

Text: Katarína Sedláková pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock