Zápisky mimozemšťana - diel druhý

Tehotenstvo nie je choroba

Bolo to ešte rýchlejšie, ako som očakával, a náš svet sa rozdelil na tehotné a netehotné páry. A zároveň s tým sa objavili prvé rozdiely v názoroch, postojoch a prežívaní toho požehnaného stavu. Pre niektorých priateľov to znamenalo niečo celkom prirodzené, čo nebráni spoločnej večeri, návšteve kina, výletu, ba dokonca ani dobrému sexu. Pre iných sa však tehotenstvo stalo synonymom choroby a signálom k štartu na deväťmesačnú štafetu po všetkých lekárskych inštitúciách v kraji i mimo neho. Čo je vlastne pre dieťa i pre matku najlepšie – absolvovať všetky možné vyšetrenia a mať stopercentnú istotu, že dieťa bude zdravé, alebo nechodiť nikam, vyšetrenia s pokojným svedomím odmietnuť (pretože na to má budúca matka právo) a nechať spoločný osud v rukách prírody? „Zlatá stredná cesta a dostatok informácií, to je to, o čo tu ide,“ hovorí naša rodina trojhlasne, pretože i malý mimozemšťan má hlasovacie právo, a to už len preto, že jeho existencia navždy mení životy jeho rodičov, prarodičov, súrodencov a ďalších príbuzných a priateľov. Do prepojeného systému jednoducho vstupuje nový prvok, a systém na to musí reagovať.

Návštevy lekára
Určite je dobré vedieť, že tehotenské vyšetrenie možno rozdeliť na povinné a nepovinné, vôbec teda nie je nutné absolvovať diagnostický tanček s každým, kto má na sebe biely plášť. Na škodu nie je ani používať vlastnú hlavu a skúsenosti ostatných – nie vždy vás môže lekár posielať na vyšetrenie z pohnútok čisto altruistických a ľudomilných. Keď pôjdete napr. na orálny glukózový test, mali by ste vedieť, že si tak síce môžete overiť, či nie ste diabetička a že máte obmedziť príjem sacharidov, ale zároveň je to pre organizmus matky i dieťaťa veľká záťaž. Na ceste za novým životom sú najdôležitejšie v podstate len dva základné body. Keď bežne dostupné testy ukazujú, že ste tehotná, bežte na ultrazvuk, získate tým potvrdenie svojej gravidity a základné informácie o plode. Medzi 12. a 13. týždňom potom choďte na skríningový test, ktorý zahŕňa biochemický rozbor krvi, zmeria šijové prejasnenie a zistí prítomnosť nosnej kosti. Tak sa dozviete, či vaše bábätko netrpí základnými a závažnými vývojovými chybami, a máte ešte čas tehotenstvo ukončiť, pretože neskôr to už nebude možné.
Mimochodom, zámerne používam spojenie „ukončenie tehotenstva“, pretože viac populárne „umelé prerušenie tehotenstva“ vyznieva tak, že na samotnú graviditu sa dá po čase bez ťažkostí nadviazať, že je prerušená len na prechodné obdobie, ako keď si dáte pauzu pri utieraní prachu v obývačke. Rozhodnutie by pritom malo byť predovšetkým na matke, prípadne na oboch partneroch, a žiadna inštitúcia by si nemala uzurpovať právo na univerzálne pravidlo či dokonca zákon. Existujú páry, ktoré si radi nechajú i dieťa s Downovým syndrómom, ale existujú páry, ktoré podobné pomyslenie neznesú. Oboje je správne.

Rodičovské strachy
Pozerám sa, ako mizne dlhá ihla v bruchu mojej ženy a drobná rúčka mimozemšťana po nej reflexívne siaha, takže doktorka sa prekvapene usmieva a pre istotu ju zase povytiahne. „Ten je ale zvedavý… Alebo tá…?“ Sme spoločne na amniocentéze, teda odbere plodovej vody, pričom rozhodovanie to určite nebolo jednoduché. Pol percenta rizika, že dieťa bude mať vývojovú chybu. A pol percenta rizika, že amniocentéza spôsobí potrat. Rozhodli sme sa, že chorého mimozemšťana na svet vedome priviesť nechceme. Všetci máme možnosť voľby, ide však o to prijať za ňu zodpovednosť. Štamprlík, bozk, neznesiteľné čakanie na verdikt. „Nič mi nie je, ale nahnal som vám strach, báli ste sa, čo?“ Šampanské, bozk, nekonečná úľava. Netušil som, že prvé naschvály prídu tak skoro. A to ma ešte malo neskôr čakať zistenie, že rodičovské strachy o deti sa jedného dňa začnú a potom sa už nikdy neskončia.