Presunúť na hlavný obsah

Čítať nie je nuda!

Rodinné vzťahy

Raz do roka detské knižnice ožijú aj v noci. Rodičia večer zveria knihovníčkam svoje deti, vyzbrojené zubnou kefkou a spacákom a vyzdvihnú si ich až ráno.

Sú nedospaté, ale zato plné úžasných zážitkov. A keď zistia, že čítanie vôbec nie je nuda, ale jedno veľké dobrodružstvo, určite získajú k čítaniu celkom nový, pozitívny prístup. Noc s Andersenom vymysleli knihovníčky z Uhorského Hradišťa už pred šiestimi rokmi a dnes je to úspešná akcia vo viacerých krajinách. Je plná hier, zábavy a, samozrejme, plná postavičiek a príbehov z kníh. Medzi knihami to žije rozprávkami aj strašidelnými príbehmi.

Noc v knižnici môže byť rozprávková, detektívna alebo zakliata. V každej zo 120 knižníc a škôl na Slovensku, kde sa v deň narodenín rozprávkara Andersena konala, bola iná. Ale nikde nechýbalo spoločné čítanie. Deti majú svoj vkus ,,Ja som sem prišla preto, že som čítala veľa kníh. Páčia sa mi detské knihy, ale aj literatúra. Rozprávky a o zvieratkách," hovorí deväťročná Kristínka Mončeková. Jedenásťročný Matúš Pekár prišiel nocovať medzi knihy už po druhý raz. ,,Je to zábava, minule sa mi to páčilo," hovorí. Okrem povinného čítania číta, keď má čas. Má rád Pána prsteňov. Ďalší chlapec spal v knižnici za odmenu, ako najlepší čitateľ v triede. "Dostal som poukaz, prečítal som si program a celkom by ma to zaujímalo. Teším sa najmä na šermiarov, hľadanie kľúčov od mesta aj na richtára, čo príde," hovorí. V škole majú každý piatok krásne čítanie a podľa toho, kto má koľko prečítaných rozprávkových knižiek, dostane sa do tabuľky nazvanej Čitateľské okienko. Doma má "asi 65 kníh" a najviac sa mu páčia Kluby záhad. Deväťročnú Ninu Máčajovú zaujímajú najmä knihy od Jacqueline Wilsonovej, občas aj nejaká rozprávka. "Čítam si každý deň a chodím aj do knižnice. Každý mesiac. Požičiam si vždy tri knihy a tie za mesiac prečítam," hovorí. Nine čítala mama odmalička a keď bola prváčka, začala si už čítať sama. Nine knihy aj kupujú, dostáva ich od rodičov k narodeninám, ku Dňu detí a nechýbajú ani na Vianoce pod stromčekom. Rodičia netriafajú ,,naslepo", Nina si vraj objedná, čo by chcela čítať. "Niekedy dostanem knihu len tak, aj keď nemám sviatok. Ale viac chodím do knižnice," vyhlasuje. Doma má vraj zhruba 50 kníh a už sa jej v polici tlačia. V duchu povesti V bratislavskom Ružinove deti hľadali kľúče od mesta. Mesto má totiž svoje výročie a výročie nedožitých narodenín má aj spisovateľka Mária Ďuríčková, ktorá Bratislavu ospievala v povestiach. Preto sa pani riaditeľka knižnice Darina Horáková prezliekla za jednu z Ďuríčkovej postáv - Dunajskú kráľovnú. Hoci kostým z 13. storočia, ktorý si požičala z divadla, bol poriadne ťažký, vydržala v ňom až cez polnoc, do večerného čítania.

Za pomoci rytiera Petra, kontesy Jany a ďalších pomocníkov zapájali deti do hádaniek, súťaží a hier, za ktoré zbierali kľúče od mesta. Ten pravý, ktorým ráno odomkli mestskú bránu, bol však iba jeden. Dovtedy sa však deti od herečky Anny Okapcovej dozvedeli, ako župan na hradnom vrchu márne hľadal vodu a že až nedávno vyšlo najavo, že kopáči sa zastavili tri metre od hladiny. Prečítala im aj o rytierovi Ronaldovi z Hlavného námestia, ktorého poznajú mnohí, ale nie všetci vedeli o jeho meči zvanom Durandal, ani to, kedy a prečo jeho socha dvakrát v roku ožíva. Sprievodkyňa, ktorá vodí po meste turistov, ich trochu postrašila príbehom o vodníkovi a mestskom katovi. Za oknami už bola dávno tma a ručička hodín sa blížila k polnoci, ale detské oči a uši boli plné zvedavosti. A tých, ktorým sa už chcelo spať, prebral pár šermiarov. Keď sa v šermiarskom súboji stretli muž so ženou, deti, posilnené pizzou a tortou, ich častovali svojimi radami. Povzbudzovali odvážnu ženu, ktorá si merala sily s nafúkaným a bohatým členom hradnej stráže. "Daj mu! Odfajči ho! Nechaj ju vyhrať, veď je to žena!" vykrikovali diváci. A keď šermiar zradne prebodol svoju sokyňu odzadu, ušlo sa mu: "To si chlap?!" Niektorí diváci si mohli sami vyskúšať šermiarske umenie, samozrejme pod dohľadom. Keď si vzorne umyli zuby a prezliekli sa do pyžamiek, každý si vliezol do svojho spacáku. Jeden ho mal požičaný od bratranca, druhý spal v otcovom, ale všetkým sa tu medzi knihami spalo dobre. Dali si pod ucho svojho plyšáka a započúvali sa do nočného príbehu o upírovi, ktorý im prečítala teta riaditeľka - lebo Dunajská kráľovná v kostýme už odišla. V spánku ich strážili všetci škriatkovia a víly, ktoré k nim vystúpili z kníh.

Text: Zora Handzová pre Pravda ženy
Foto: Róbert Huttner