Má ešte povinné čítanie zmysel?

Keď sú im jazyk, štýl aj prostredie cudzie a zápletka nezaujímavá, kniha je pre nich len nudnou domácou úlohou. Podľa učiteľov slovenčiny najhoršie sú na tom s popularitou slovenskí klasici. A keď deti neprečítajú svetových klasikov, nepoznajú ani slovo "kurtizána" či "konfrontovať". O tom, aká je situácia s povinným čítaním, svedčia aj diskusie medzi študentmi na internete: "Mám na výber pár realistických diel a neviem, ktoré si vybrať. Chcem, aby nebolo veľa čítania, aby bol ľahký rozbor a pokiaľ možno, aby to bolo zaujímavé. Výber: Kukučín: Dies irae, Neprebudený, Rysavá jalovica, Dom v stráni, Timrava: Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, Márnosť všetko, Tajovský: Maco Mlieč, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Statky-zmätky Čo odporúčate?" "Neodporúčal by som ani jednu... ale keď musíš, tak ber Maco Mlieč... krátke ...ľahké na rozbor." "Ja som čítala Dom v stráni... nedá sa však povedať, že by to bolo zvlášť zaujímavé. Na konci som už chcela vedieť, ako to dopadne, tak som to nejako dočítala. V každom prípade nejako zvlášť toto neodporúčam.." Alebo iný názor študenta na tú istú otázku: "Stále nepochopím, prečo v škole učia deti vnímať takúto štylisticky veľmi zlú, nevypísanú, zbytočnú literatúru bez výpovednej hodnoty...

Za to, že sa niekto ožral a z nudy napísal pár kecov a sprostý národ slovenský to považuje za vrcholné umelecké diela, musia trpieť ľudia, ktorí majú nejaký potenciál a chcú sa vyšvihnúť niekam ďalej. Po tom, čo som bol nútený zopár strán čítať, som sa rozhodol, že to bojkotujem, pretože toto je naozaj choré, nedôstojné a ponižujúce. Nebudem sa zaoberať niečím, čo sa vrcholne hnusí môjmu vkusu a myslím, že aj vkusu každého, kto má na literatúru trochu oko a vie, o čom je reč, " píše nahnevaný študent. Názory sa rôznia Zdá sa vám to pritvrdé a chýba vám tam úcta ku klasikom? Možno. Ale faktom je, že Kukučín ani Timrava dnes deti ku knihám nepritiahnu. Navyše, keď nie je nijaký problém stiahnuť si referát z povinného čítania z internetu, prečo by si situáciu neuľahčili?

Má teda povinné čítanie vôbec nejaký zmysel?
Niektorí učitelia to riešia tak, že dajú deťom pri čítaní voľný výber, ale klasikov musia poznať aspoň trochu. Touto témou sa zaoberá aj iná diskusia na blogu. "Včera večer pred spaním sme sa s Hankou bavili o knihách, ktoré by žiadne decko nemalo vynechať. Ako sme tak zo seba chrlili rôzne tituly, začínal som sa čudovať, koľko veľa som toho kedysi nahltal: Od rozprávkovej Jasietky k humorným knihám pre mládež. Príhody malého Mikuláša, Opice z našej police, nezabudnuteľná punkerka Pipi Dlhá Pančucha. príhody Troch pátračov, Dobrodružstvá Toma Sawyera a Huckleberyho Finna prerastajúce do vážnejších vecí od Marka Twaina ako Biely tesák, Zbojnícka mladosť úžasného a tajomného Jerguša Lapina. To už sa dostávame k dobrodružnej literatúra Karla Maya. Lenže ani také verneovky nie sú na zahodenie, vďaka Deťom kapitána Granta sa netreba vôbec učiť zemepis a také cesty do stredu zeme či na Mesiac tiež nie sú na zahodenie, nehovoriac o Piatich týždňoch v balóne alebo 20 000 míľach pod morom. Prečo sú v zoznamoch povinného čítania na základných školách rôzne gebuziny, a nie práve tieto zásadné diela? Prečo v školách nútia deti čítať hlúposti, keď sa nájde hromada fakt dobrých, poučných, ale najmä zábavných a zaujímavých titulov? Alebo ich za dobré považuje fakt len hŕstka ľudí?" Čo na to slovenčinári Aj podľa učiteľov by pomohlo zoznam povinnej literatúry zúžiť aj pozmeniť - vzťahu detí k čítaniu by pomohla ešte väčšia voľnosť pri výbere toho, čo čítajú. "Učiteľ má dnes možnosť v rámci povinného čítania okrem predpísaných osnov voľne určiť 30 percent učiva.

Klasikov majú povinne, ale niektorí ich neprečítajú vôbec. Radšej čítajú to, čo si môžu sami vybrať, a tak si pomáham súčasnou literatúrou. Uprednostňujú svetových autorov, ale poznajú aj našich súčasných. Snažím sa, aby žiaci vyjadrili vlastný názor na akékoľvek prečítané dielo, aj keď sa v osnovách nepreberá," hovorí Gabriela Zoričáková zo súkromného gymnázia v Poprade. "Niečo sa zlepšilo zmenou školského zákona, keď prváci na gymnáziách majú povinne prečítať iba časť diel, zvyšok si môžu vybrať od určeného autora alebo podľa určeného žánru. Určite by pomohla ešte väčšia voľnosť pri výbere knihy. Medzi deťmi letí skôr svetová literatúra - Harry Potter, Súmrak, dobrodružné a dievčenské moderné romány - také knihy si medzi sebou posúvajú. Ani dospelý človek nesiaha po knihe z donútenia," dodáva slovenčinárka Barbora Vernarská. Niektorí sa obávajú, že ak bude vo výbere kníh úplná voľnosť, deti nebudú čítať vôbec. Iní tvrdia, že toho, kto nečíta, klasici ku knihe určite nepritiahnu. Povinné osnovy a knihy, o ktoré je skutočný záujem, to je dilema, ktorú podľa učiteľov treba ešte ďalej riešiť.

Text: Zora Handzová pre Pravda ženy
Foto: Róbert Huttner