Poradňa: Na čo máte v práci nárok?

Smie mi zamestnávateľ dať výplatný termín k 25. dňu nasledujúceho mesiaca?

Splatnosť mzdy upravuje § 129 Zákonníka práce. Mzda je splatná pozadu, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Takže výplatu za apríl musíte mať najneskôr do konca mája. Pracujem pre firmu ako správca. Môžu ma zamestnať na výkon inej práce na polovičný úväzok v tej istej organizácii? Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu, čo je aj váš prípad. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. Z každého pracovného pomeru vyplývajú pre zamestnanca samostatné pracovnoprávne nároky (pracovný čas, dovolenka, prekážky v práci). V danom prípade ide o dva samostatné zmluvné vzťahy a zamestnávateľ vás na polovičný úväzok zamestnať môže. Môj zamestnávateľ pre krízu znižoval počet zamestnancov. Týkalo sa to aj mňa. Firma prišla s návrhom, ktorý bol pre mňa neprijateľný, a tak som trval na skončení pracovného pomeru presne podľa Zákonníka práce. Samozrejme, aj s vyplatením odstupného. Firma to odmietla. Evidentne mi nechce vyplatiť odstupné. Namiesto toho si ma nechali a tvária sa, že sa nič nestalo. Pracujem ďalej, ale za rovnakú a rovnako kvalitne vykonanú prácu dostávam o 50 - 60 percent nižšiu mzdu ako kolegovia.

Firma mi vypláca len základný plat a takto ma chce donútiť, aby som odišiel sám. Je to špinavosť a chrapúnstvo najhrubšieho zrna, ale je to aj porušenie zákona?
Zamestnávateľ je povinný zaplatiť mzdu podľa pracovnej zmluvy. Ak sú odmeny (vaše či kolegov) pohyblivou zložkou mzdy podľa pracovnej zmluvy, tak táto je, žiaľ, nenárokovateľná. Možno to nie je celkom morálne čisté, ale právne v tomto prípade nejde o porušenie zákona. Pracujem v dvojzmennej prevádzke. Každá zmena má 12 hodín. Chcem si zobrať dva dni dovolenky. Zamestnávateľ mi povedal, že sa mi to bude rátať ako 3 dni, čiže 1 1/2 a 1 1/2. Ale stravné lístky dostávam za jeden deň. Čiže mám dostávať za každý deň 1 1/2 lístka alebo dvojdňovú dovolenku ako dvojdňovú? Podľa všetkého máte v zmluve dohodnutý 40-hodinový týždenný pracovný čas, nerovnomerne rozvrhnutý. Zrejme robíte namiesto 8 hodín každý deň, 12 hodín na zmeny. Dovolenku vám zamestnávateľ ráta tak, akoby ste robili 8 hodín denne a neprepočítal vám ju na zmeny. Preto vám zamestnávateľ ráta 1 a 1/2 dňa dovolenky na zmenu. Keby vám ju prepočítal, tak by to vychádzalo rovnako, len by to nebolo 1 a 1/2 dňa, ale 1 deň 12 hodín.

Má zamestnávateľ právo krátiť mi diéty?
Diéty a ich výšku určuje zákon o cestovných náhradách. Zamestnávateľ má právo ich krátiť takto: Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec preukázane zabezpečené stravovanie čiastočne, stravné sa kráti takto (zo základnej sumy stravného): raňajky 25 %, obed 40 %, večera 35 %. Zamestnancovi sa stravné nekráti, ak nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil, a môže to potvrdiť aj vyhlásením vo vyúčtovaní náhrad. Mám zamestnávateľa, pre ktorého pracujem na hlavný pracovný pomer ako programátor. Popritom si chcem privyrobiť v podobnej činnosti - správa webovej stránky, ale pre inú firmu.

Musím mať na to súhlas zamestnávateľa alebo ho nepotrebujem?
Podľa Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. V prípade, že váš pôvodný zamestnávateľ vykonáva rovnaký predmet činnosti ako váš potenciálny druhý zamestnávateľ, potrebujete od pôvodného zamestnávateľa písomný súhlas. Zamestnávateľ môže tento súhlas neskôr písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný takúto inú zárobkovú činnosť skončiť. Ak by nešlo o činnosť zhodnú s predmetom činnosti súčasného zamestnávateľa, žiadať súčasného zamestnávateľa o súhlas s výkonom zárobkovej činnosti pre iného zamestnávateľa nemusíte.

Je práca na živnosť dobrá alebo zlá? Možno si ju kvôli zamestnávateľovi budem musieť založiť.
Potrebná je zmluva o spolupráci prípadne dodávateľsko-odberateľská zmluva, kde sa jasne definujú podmienky. Pri určení samotnej výšky fakturovanej sumy treba zohľadniť fakt, že náklady práce zamestnávateľa sú: hrubá mzda x 1,35 + 43 eur / 1 300 Sk (zamestnanecké benefity ako stravné lístky + zamestnávateľ musí platiť 0,6 % z hrubej mzdy do sociálneho fondu). Čiže ak by ste mali dostať 1 000 eur (30-tisíc Sk) hrubú mzdu, tak zamestnávateľa stojíte minimálne 1 400 eur (42-tisíc Sk). Na to treba myslieť, i keď v konečnom dôsledku je to zamestnávateľ, kto určuje podmienky. Ak sa vám podarí pokryť nefinančné aspekty (možnosť okamžitej "výpovede", dovolenka, prémie, ostatné benefity) a zároveň dohodnúť sa na sume rovnajúcej sa cene práce v prípade zamestnaneckého vzťahu, tak sa môžete tešiť na množstvo benefitov, ktoré živnostníci požívajú (nižšie odvody do zdravotnej poisťovne pri presne rovnakej zdravotnej starostlivosti, nižšie odvody do Sociálnej poisťovne (tu by som upozornil na fakt, že ak ste mladá žena, tak výška vašich príjmov v súčasnosti aj tak ešte neovplyvňuje priemerný mzdový bod pre výpočet výšky dôchodku - takže argument, že budete mať nižší dôchodok, nemusí byť namieste - neplatí pre ľudí od stredného veku, tam je skutočne potrebné tento aspekt dôkladnejšie zvážiť), možnosť 40 % zníženia základu dane a ďalšie. Na druhej strane, ak zamestnávateľ vyžaduje výlučne zamestnanie na živnosť, tak to určite nerobí z charitatívnych dôvodov a napovedá nám niečo o jeho prístupe k zamestnancom.

Text: Jana Hvozdovičová pre Pravdu
Foto: Profesia