Kamarátka Vinnetoua aj Pipi Dlhej Pančuchy
Sandra Tordová pred ôsmimi rokmi ešte ako študentka sociálnej práce so spolužiakmi založila občianske združenie Proti prúdu.
Vydáva pouličný časopis Nota bene a bezdomovcom pomáha začleniť sa do života. Vo svete podľa jej predstáv by nebol ani kúsok miesta pre bolesť a utrpenie. Chcela by mať viac odvahy a tiež pehy, ako jej obľúbená literárna hrdinka Pipi Dlhá Pančucha.
Aká je vaša predstava perfektného šťastia?
Milovať a byť milovaná, bezpodmienečne. Svet, v ktorom sú chyby a omyly dovolené. Hravý, slobodný, vášnivý a farebný svet bez bolesti a utrpenia. Nič menšie ako dokonalosť.
Aká historická postava je vám najbližšia?
väčší vplyv ako akákoľvek historická osobnosť.
Akú žijúcu osobnosť najviac obdivujete?
Marek Roháček, šéf občianskeho združenia Návrat, Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej, Maroš Kuffa, farár zo Žakoviec, ktorý založil prvé komunitné centrum pre bezdomovcov. Tiež dalajláma (vždy ma poteší naňho sa pozrieť), Štefan Hríb (lebo je idealista a nehanbí sa za to), Pavel Pěnkava (sociálny pracovník s bezdomovcami v Prahe) a moja mama (lebo ide do vecí, ktorých sa bojí). Celkovo ma fascinujú ľudia, ktorí milujú svoju prácu, sú v nej dobrí a šíria okolo seba skvelú energiu - či už sú to čašníci alebo farári. Obdivujem odvážnych, bláznivých ľudí, čo so svojou pravdou tvrdohlavo plávajú proti prúdu aj v prípade, že sa ich pravda môže zdať uletená.
Čo vo svojom živote najviac ľutujete?
Že som niekedy veľký zbabelec.
Z čoho sa vo svojom živote najviac tešíte?
Z hudby, z dobrej večere s priateľmi, keď niekto vstane z prachu, z endorfínov všetkého druhu. Keď mám pocit, že niekto to cíti presne tak ako ja a teší sa z vecí, z ktorých sa teším, a zúri z vecí, z ktorých zúrim ja. Keď mám pocit, že nechcem byť nikde inde ako tu a nemám robiť nič iné, ako to, čo práve robím.
Aká je vaša najväčšia výstrednosť?
V puberte som nosila polovicu vlasov zelených. Inak som dosť „konzerva“. Nedávno som si urobila piknik pri Dunaji. Bola mi zima, čudne sa na mňa pozerali, ale bola som šťastná.
Kam rada cestujete?
Kamkoľvek k rieke či inej vode, kde sa to hýbe. Moja najkrajšia dovolenka bola na potápačskej lodi, ktorou sme sa plavili týždeň popri Chorvátsku. Výraz plavba do južných morí je pre mňa synonymom totálneho dobrodružstva.
Čo ľudia najviac preceňujú?
Ľudské vzťahy, od ktorých čakáme dokonalé naplnenie, ktoré nám asi nemôžu dať. Potom sme stále dokola prekvapení a sklamaní. Ale aj tak to čakám.
Kedy klamete?
Keď mám z niečoho strach.
Aká žijúca osoba vám najviac pije krv?
Ja. Moji najbližší.
Na čo by ste chceli mať talent?
Na písanie kníh. Na inšpirovanie a vedenie ľudí.
Ak by ste na sebe mohli niečo zmeniť, čo by to bolo?
Mať viac odvahy a chcela by som mať pehy.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Neviem.
Čo si najviac ceníte na svojich priateľoch?
Že ma majú radi.
Kto sú vaši obľúbení spisovatelia?
Kurt Vonnegut, William Saroyan a Zdena Frýbová.
Sandra Tordová, OZ Proti prúdu
Štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Proti prúdu ho založila v roku 2001 ako študentka sociálnej práce na FFUK so svojimi spolužiakmi Martinom Opetom a Zuzanou Csontosovou. Združenie pomáha bezdomovcom integrovať sa do spoločnosti, vykonáva prevenciu bezdomovectva u sociálne znevýhodnených osôb a pozitívne vplýva na postoje verejnosti. Vydáva tiež pouličný časopis Nota Bene.
Text: Táňa Klimanová pre Pravda ženy
Foto: Attila Molnár