Petra Bernasovská: Nechcela som sa vrátiť

Na pár rokov sa z obrazoviek stratila. Priznáva, že nemala ambíciu vrátiť sa do televízie. Ale - podľahla ponuke moderovať so svojím manželom Ľudovítom Jakubove - Mravcom Ranný magazín v STV. Moderátorka Petra Bernasovská (39). Pred pár týždňami ste opäť začali pracovať v televízií.

Po akej dlhej odmlke ste sa vrátili na obrazovky?
Po troch rokoch.

Bola to pre vás dlhá pauza? Chceli ste sa vrátiť do televízie?
Nie, nie. Nebola. Ja som si ani nemyslela, že sa niekedy do televízie vrátim. Nemala som tieto ambície, preto som nechodila ponúkať žiadne projekty a ani som prácu v televízií nevyhľadávala. Pracovala som a stále pracujem v rádiu Expres a to mi zaberalo dosť času. Totiž práca v rádiu je úplne iná, ako práca v televízii. A určite ma niekam posunula.

V čom je iná?
V rádiu vynikne každé slovo, každé zachvenie hlasu. Čiže je to taká podrobnejšia a jemnejšia práca, aj čo sa týka samotného obsahu. V televízií sa dá veľa vecí uhrať, napr. či už len peknými šatmi, gestami, alebo úsmevom. A to v rádiu nie je možné. Viem, o čom hovorím, keďže som pracovala a pracujem v oboch médiách.

Vzhľad moderátora môže pomôcť zakryť chyby, ktoré sa v rádiu nedajú?
Na Slovensku určite áno. Ale ako tak prepínam televíziu, vidím, že nie všade na svete platí, že vzhľad je dôležitejší ako samotné schopnosti. Nie všade majú výlučne pekné a mladé moderátorky, tak ako si na to potrpia naše televízie. Napríklad rakúska televízia to má úplne naopak. Jednoducho, v televízii sa dá veľa vecí zakryť rôznymi výrazovými prostriedkami. To je najodlišnejšia vec medzi rádiom a televíziou.

Teraz prišla ponuka z televízie.
Prišla konkrétna ponuka, či ja a môj manžel (Mravec) nechceme spolu moderovať Ranný magazín. To nás oboch zaujalo a povedali sme si, že do toho ideme. Od čias Fun rádia, kde sme naposledy spolupracovali, sme si niečo podobné nevyskúšali. Ranný magazín je pre nás výzva. A veľmi nás to baví.

Ak by ste nedostali ponuku moderovať s manželom, stavali by ste sa k tomu projektu inak?
Určite, pretože ja som naozaj nemala ambície moderovať v televízii, ani tento druh relácie. Niečo podobné som si už v televízií vyskúšala, preto v tomto prípade rozhodlo, že budeme moderovať spolu. Už na kamerových skúškach nám povedali, že máme ísť každý zvlášť. A už vtedy sme si povedali, že tak to teda nie - buď spolu, alebo moderovať nebudeme. A dnes som rada, že sme túto ponuku dostali.

Počula som, že sa so svojím manželom viete pri práci pohádať.
Aj to platí.

Napriek všetkému sa vám oplatí isť do rizika?
Oplatilo sa to, pretože život by bol podľa mňa nudný, keby všetko len tak pretekalo. Pri tejto práci sa pohádame vždy večer, keď si pripravujeme scenár. Je to dosť náročná príprava, ide o živé vysielanie, kde sa za niekoľko hodín vystrieda aj desať hostí. Potom si občas niečo povieme aj počas vysielania. To však vôbec nehrá úlohu v našom vzťahu. My sa totiž pohádame a o dve minúty je všetko fajn.

Kto z vás je dominantnejší? Kto koho viac ovplyvňuje?
Sme taký vyrovnaný pár. Samozrejme, že jeden druhého dokážeme vypočuť. Bez komunikácie by nešla ani práca a ani vzťah. Kritika môjho manžela je pre mňa veľmi podstatná.

Je pre vás smerodajná?
Áno. Môj manžel sa na to pozerá tak, že mi chce len a len dobre. Za každých okolností mi chce pomôcť a je v tej oblasti, ktorú robí, profesionál. Ak mi niečo povie rodina, tak to beriem úplne inak. Mama mi povie, že kde som ako pôsobila, či mi to svedčalo... No, to vie potešiť. Maminka vidí svoje dieťa inak. Ale môj muž len nechváli. Jeho kritika ma najviac zasiahne. Neexistuje pre mňa bližší človek.

Pred 15 rokmi ste spolu začínali vo Fun rádiu. Ako sa na spoluprácu pozeráte s odstupom času? Čo sa zmenilo?
Určite sme sa niekam posunuli. Je to aj tým, že sa lepšie poznáme a ja už poznám každý odtieň jeho nálady. Viem, čo presne výraz v jeho tvári znamená. Aj ja už dnes viem byť k nemu kritickejšia. Keď sme spolu začínali, ja som bola mladé nič a on už mal roky moderovania za sebou. Bol mi vzorom a bol vedúcou osobnosťou. To mu síce zostalo dodnes, pretože on to má v sebe, ale ja sa mu už viem viac postaviť. Dokážem lepšie zhodnotiť situáciu, ako v tej dobe, keď som s moderovaním len začínala.

Vráťme sa ešte k obdobiu, keď ste odchádzali na materskú dovolenku. Mali ste sľubne rozbehnutú kariéru. Chcelo sa vám odísť z televízie?
Musela som odísť. Pracovala som v televízií Markíza a bola som v štvrtom mesiaci, keď som sa dozvedela, že zajtra už nemusím prísť do práce. Dokonca som sa to dozvedela najskôr ako klebetu zo šatne a až potom od kompetentných. Proste som ako tehotná nemohla byť na obraze. Dnes sa situácia v televíziách zmenila, našťastie.

Nelákalo vás počas materskej dovolenky vrátiť sa do práce?
Keď mala Johanka osem mesiacov, dostala som ponuku z televízie Markíza moderovať poobedňajšiu reláciu s názvom Hlavolamy. Celé tri roky materskej som jedno pracovné poobedie do týždňa išla pracovať, i keď ja som to brala ako relax, nie ako prácu. Veľmi som sa tešila z toho, že sa dcérke môžem naplno venovať a zažiť s ňou všetky podstatné prvé okamihy. Ale na druhej strane som úplne nevypadla z pracovného kolotoča, čo je tiež fajn.

Rozmýšľali ste už v tej dobe, čo by ste chceli po skončení materskej dovolenky robiť?
Rozmýšľala. Ale naša profesia je tak nestála, že sa nedá vopred plánovať. Ja som typ človeka, ktorý neplánuje. Beriem veci tak ako prichádzajú, za pochodu. Ale skôr, ako som otehotnela, som, samozrejme, rozmýšľala nad tým, že kedy je vhodné mať dieťa, či do tridsiatky, alebo neskôr. Pretože pre človeka je skľučujúce, keď má zamestnanie, ktoré je neisté. Zle to vplýva na psychiku. Ale ja som rada, že som sa rozhodla pre dieťa a našťastie mám dnes aj prácu.

Je pravda, že už dva roky uvažujete nad druhým dieťaťom, ale stále to odkladáte?
Áno je.

Teraz, keď ste dostali prácu v televízií a stále pracujete aj v rádiu, nebude sa vám ťažko odchádzať na materskú dovolenku?
Už mám dosť rokov na to, aby som vedela, že čo je pre mňa prednejšie.

Takže sa nebránite byť opäť matkou.
Nie, nebránim sa.

Ako vyzerá váš bežný deň. Čo všetko musíte stíhať?
Johanka je prváčka, takže je to náročný rok. Ráno vstávam, zaveziem ju do školy, idem do rádia. Končím okolo tretej, idem po Johanku. Odveziem ju na krúžok, pretože každý deň má nejaký krúžok. Medzitým mám hodinku času, stihnem si nakúpiť. Prídeme domov, hodinku sa učíme, večeriame a ani sa nenazdáme a je večer. Výnimku máme vo štvrtok, keďže v piatok ráno chodíme skoro do televízie. Johanku už vo štvrtok večer zavezieme k mojej mame a vyzdvihneme ju až v piatok po škole.

V rádiu vysielate cez víkend.
To áno, ale príprava je oveľa zložitejšia. V našom rádiu je moderátor aj technikom, takže sa musím na vysielanie dokonale pripraviť. Moje začiatky pred tromi rokmi boli ťažké. Ja som nedokázala zapnúť počítač a poslať email. Nikdy som to nepotrebovala, preto som sa to ani neučila. Všetko som sa naučila počas posledných štyroch rokov, ktoré som v Exprese.

Pamätáte si ešte na svoje televízne začiatky? Váš prvý projekt - Zoznámte sa prosím.
Tak na to nemám najpríjemnejšie spomienky. Relácia bola sledovaná, ale pre nás (mňa a Mravca) neznamenala žiadne veľké úspechy. Necítili sme sa v nej dobre. Všetko muselo ísť podľa scenára. Nesadol nám ani systém práce a ani štýl relácie.

Ale naštartovala vašu televíznu kariéru.
To áno, ale ja som vtedy preplakala noci. Nebolo to pre mňa šťastné obdobie. Tá relácia nebola pre mňa dobrý štart. Veľmi som si pripúšťala kritiku a nevedela som, čo mám urobiť, aby sa mi lepšie pracovalo. Nikdy sme si po relácií nesadli a nepovedali sme si, že čo je zlé, čo treba zlepšiť, kde treba pridať, kde ubrať. Dnes je toto normálny prístup celého štábu, ktorý nejakú reláciu pripravuje. Aj u nás v rádiu veľa pracujeme na už odvysielaných reláciách a je to pre mňa tá najlepšia škola.

Boli ste moderátorkou dvoch zoznamovacích relácií, rôznych vedomostných kvízov, ale aj oddychových programov. Čo sa vám moderovalo najlepšie?
Všetko som brala ako svoju prácu. Nikdy som nebola zamestnaná, takže som vďačná za každú príležitosť, akú som kedy dostala. Pre mňa bola zaujímavá relácia Bzzz (zoznamovacia relácia) a asi najpríjemnejšia práca, ktorú som v televízii robila, bola relácia Vitajte doma na Markíze. Išlo o poobedňajšiu reláciu, ktorá bola vždy na nejakú tému a so zaujímavými hosťami. S tou som vlastne v Markíze začínala.

Ste typ človeka, ktorý je ťažký profesionál? Teda, keď sa zapne červené svetlo, alebo mikrofón, zabúdate na to, čo vás trápi?
Myslím si, že áno. Toto je jedna z mála vecí, ktorá mi ide dobre. A nielen ja som taká, ale aj veľa mojich kolegov. Nevidím v tom žiadny problém. Pri tejto práci je to nesmierne dôležité. I keď na druhej strane aj úsmev a stále dobrá nálada môže ľuďom liezť na nervy. Neviem, neviem, či som stále usmiata. Ale ak chcem pobaviť ľudí, musím ísť do toho s úsmevom.

Vyštudovali ste herectvo. V posledných rokoch sa na Slovensku roztrhlo vrece s pôvodnými seriálmi. Nemali ste chuť, či ambíciu zahrať si v nejakom z nich?
Chuť mám a veľkú, ambíciu zatiaľ nie, pretože ak by som ju mala, asi by som sa o kastingy viac zaujímala. Ponuku som zatiaľ žiadnu nedostala, ale mohla by to byť veľmi zaujímavá skúsenosť. Aj keď viem, že prechod z moderovania do herectva nie je až taký jednoduchý. Platí to aj naopak. Ako som už spomínala, ja príliš osudu nepomáham a preto som sa nikdy nikde neprihlásila. Možno to je chyba. Ale ja ani neviem, kde a za kým by som mala ísť, ak by som si chcela niekde zahrať. Ja asi budem stále čakať na nejakú ponuku. Možno raz príde. A možno nie.

Petra Bernasovská
Narodila sa 4. apríla 1970 v Bratislave, kde vyštudovala konzervatórium. Ako rozhlasová moderátorka začínala vo Fun rádiu, v ktorom sa zoznámila aj so svojím manželom, moderátorom Ľudovítom Jakubove, prezývaným Mravec. Spolu majú sedemročnú dcéru Johanku. V minulosti uvádzala relácie Bzzz, Zoznámte sa prosím, Vitajte doma, Hlavolamy. Dnes pracuje v rádiu Expres a spolu s manželom každý piatok moderuje Ranný magazín v STV.

Text: Martina Habláková pre Pravdu
Foto: Robert Huttner