Z Miss farárka: Šáchová má talent na hlúposti a miluje liturgiu
Má jedného syna. V roku 1970, tesne pred zrušením súťaže, sa stala Miss Praha a študovala vysokú školu.
Úspech v súťaži ju na 25 rokov vrhol na prehliadkové móla. Spolu s Miladou Karasovou, zakladateľnou agentúry Czechoslovak Models, a ďalšími modelkami predvádzala všetko od večerných rób po plavky. Reč nie je o zabudnutej modelke z čias socializmu, ale o bývalej vikárke Cirkvi československej husitskej a farárke zo Smíchova Petre Šáchovej.
Budúci rok oslávi 60 rokov, na prvý pohľad miluje ružovú farbu, a aj keď by hocikto povedal, že je moderná a pokroková, sama priznáva, že v určitých otázkach je veľmi konzervatívna. Hovorí o sebe, že je typickým produktom 50-tych rokov, keď bolo všetko v rukách strany a vlády.
"Ako som ale zbierala rozum, pochopila som, že život bez viery by bol taký prázdny," vysvetľuje, ako a prečo sa rozhodla študovať teologickú fakultu. A keďže nechcela ísť do kláštora, čo bol v katolíckej cirkvi jediný spôsob, ako sa dostať do "tesnejšieho kontaktu s Bohom", objavila Cirkev československú husitskú, ktorá ju prijala do svojich radov aj napriek pohlaviu.
"Na fakulte sme mali skvelého dekana. Tvrdil, že niekto v rámci brigády roznáša pivo, iný predvádza bielizeň," smeje sa Šáchová otázke, čo na jej neobvyklú voľnočasovú aktivitu, modeling, hovorili v škole. Modeling so sebou prinášal prilepšenie k malému platu, keď v roku 1976 nastúpila na prvú faru v Přerove nad Labem. Potom prešla fary v Prahe-Michli, kde po odobraní štátneho súhlasu pracovala na paragraf 16 - teda bez nároku na plat. Päť rokov pôsobila v Kladne. V roku 1986 sa dostala tam, kde ju veriaci nájdu aj dnes, na smíchovskú Václavku.
Aj keď v Cirkvi československej husitskej oblieka talár takmer rovnaké percento žien a mužov, stále si veriaci na ženy úplne nezvykli. A tak pri hľadaní farára bývajú prekvapení, keď hovoria s farárkou. "Keď som nastúpila na Smíchove, ľudia nevedeli, ako ma majú volať. Jedna babička ma v mojej pracovni urputne oslovovala velebná pani, zatiaľ čo ja som sa v džínsoch a v tričku s nápisom USA, hrbila pri stole a bála som sa narovnať," hovorí bývalá modelka.
Aj napriek mnohým vtipným historkám si myslí, že bol od cirkvi veľmi rozumný krok začleniť do svojho stredu ženy. "Podľa mňa to cirkev obohacuje. Pri svojej práci sa mi ženy zverujú s problémami, s ktorými by za mužmi nešli. A u mužov to funguje naopak," tvrdí drobná žena s modrými očami. Výhodu u žien vníma aj v lepšom vzťahu k deťom. Šáchová hovorí, že aj keď je to sebecké, viera je najdôležitejšia v prvom rade pre ňu. "Potom by som sa najradšej rozdala. Chcela by som ju odovzdať čo najviac ľuďom," vyhlasuje.
Priznáva, že si prácu "nosí domov". Nedokáže si od nej oddýchnuť. Psychicky vyčerpávajúce zamestnanie ale potrebuje vhodný ventil. "Na to mám Hospodina, dáva mi silu. Dokonca na sebe pozorujem, že som silnejšia ako som bývala," hovorí Šáchová. Vzhľadom na to, že na rovnakej pozícii pôsobí už dlho, zažila oba režimy a môže porovnávať. "Dnes je medzi známymi osobnosťami móda hlásiť sa k nejakej cirkvi, ale na pravidelných kázňach alebo biblických hodinách ich vidím zriedkavo," vraví. Aj keď je vraj veriacich viac, nie je ich toľko, koľko by malo. "Možno to robíme zle, ale ja som vzdialená predstave vziať na omšu bubny a rapovať alebo hrať bigbít, to podľa mňa do kostola nepatrí."
"Liturgia je taká nádherná, prečo meniť niečo, čo je také premyslené, dáva ľuďom silu a prežilo 2000 rokov. Tu je istý konzervativizmus na mieste," usudzuje žena, ktorá jeden čas pracovala ako vedúca tajomníčka biskupa. Pri kázňach sa teda drží tradície a odkazu. K Biblii21 (Biblii 21. storočia), novému českému prekladu, sa však stavia celkom otvorene. Aj keď jej doteraz na chuť neprišla a nevie si predstaviť, že by ju začala používať, považuje za dôležité sprístupniť Písmo súčasnému človeku.
"Kým vyšiel v 70-tych rokoch ekumenický preklad, používala som kralickú bibliu. K novej som bola skeptická, dnes si nedokážem predstaviť, že by som používala tú starú. Človek si to skrátka musí prežiť a rozpozerať sa. A možno, že už tá, ktorú používam ja, je teraz zastaralá."
Farár alebo farárka ako symboly cirkvi sú do istej miery úmyselne odosobnení, preto býva ťažké predstaviť si, že aj títo ľudia majú súkromný život, stretávajú sa s priateľmi, niektorí cvičia alebo tak ako Šáchová usporadúvajú v záhrade pyžamové párty. "Na hlúposti, na to mám mimoriadny talent," smeje sa.
Zdroj: ČTK
Foto: ČTK