Koľko detí je správne mať?
Byť ženou znamenalo kedysi predovšetkým stať sa manželkou a matkou, v súčasnosti sa mnohé ale dobrovoľne rozhodnú, že deti mať nechcú.
Materský cit je žene daný a pre mnohé znamená byť matkou ich životné poslanie. Iné životné okolnosti presvedčia, že aj bez materstva je možné zostať ženou. Ako sa zmenil pohľad súčasnej spoločnosti na materstvo?.
Koľko detí by mala mať dnešná žena? Jedno? Ani jedno? Alebo veľa? Každá má právo vybrať si. Hoci je to výsostne intímna záležitosť, každá žena do istej miery podlieha aj tlakom okolia, spoločenským zvyklostiam a rozhoduje sa aj pod vplyvom svojho rodinného zázemia.
O žene, ktorá sa rozhodne vyplávať zo stredného prúdu žien s jedným či dvoma potomkami a zaradí sa do extrému, uštipačné okolie buď skonštatuje, že sa detí vzdala pre kariéru, alebo že si z materstva urobila svoju jedinú životnú náplň.
Dnes už ženy nemusia riešiť otázku zachovania rodu ani delenia rodinného majetku medzi deti. Môžu zabudnúť na globálny problém premnoženia ľudstva a napriek svojmu vierovyznaniu sa nemusia riadiť ani cirkevnou dogmou.
Dôležité je dať na svoje vlastné vnútorné presvedčenie a nenechať sa zmanipulovať okolnosťami tak, aby žena raz neľutovala, že jej rodina nie je väčšia alebo, naopak, že ich je doma priveľa. A keďže rodičia sú obvykle dvaja, okrem budúcej matky má do počtu detí čo hovoriť aj budúci otec, napriek tomu, že on nemôže rodiť.
Zachovanie rodu
Spoločnosť potrebuje, aby ženy rodili - v rámci zachovania rodu. Na reprodukciu stačí aj jedno dieťa, na ďalší rast populácie ich treba viac. Lenže podľa neúprosných štatistík je na svet viac žien ako mužov a nie každej sa ujde vhodný partner, s ktorým by mohla a chcela mať deti.
Okrem toho život dnešnej ženy určujú celkom iné okolnosti - ženy sú zamestnané rovnako ako muži, študujú, budujú si svoju kariéru. Kedysi platilo, že ak sa žena nevydala do 25 rokov a do roka neporodila svoje prvé dieťa, bolo už "starou dievkou". Dnes ženy rodia staršie, bežne až po tridsiatke, keď majú úspešne rozbehnutú kariéru a sú ekonomicky silnejšie. A mnohým stačí k naplneniu materstva jediné dieťa - z pragmatických dôvodov.
"Na rozhodnutie, koľko mať detí, vplývajú aj najrôznejšie subjektívne faktory. Jedináčka často chce mať viac detí, ak sa jej nepáčilo byť jediným dieťaťom. Ak sa jej to, naopak, páčilo, opakuje model zo svojho detstva. Ženy z viacdetných rodín opakujú tento model iba v sociálne slabších spoločenstvách, alebo občas veriace katolíčky. Ostatné skôr chcú mať menej detí, lebo zažili aj nevýhody početnej rodiny," dodáva psychologička Jolana Kusá. Podľa nej azda najväčší tlak vyvíjajú starí rodičia, ktorí čakajú vnúčatá.
Bez detí
Ak sa žena dobrovoľne rozhodne, že deti mať nebude, podľa Kusej ju za to nikto neodsúdi. Trápia sa tým iba ak jej alebo partnerovi rodičia - svojím nenaplneným "starorodičovstvom". Inak sa ozývajú len klebetnice, ktorých hlas do neba nepríde.
Oveľa dôležitejšie je, ako sa s tým, že nikdy nebude matkou, vyrovná sama žena. "Čo so svojím bezdetným životom urobí, aký mu dá zmysel, aké zrelé bolo toto rozhodnutie, či nakoniec nepríde neskorá ľútosť a či to v skutočnosti nie je iba racionalizácia nepriaznivých okolností," pýta sa Jolana Kusá.
V takýchto prípadoch sa raz hlboká túžba po deťoch, zakotvená v biologickej prirodzenosti, dostane na povrch a príde frustrácia. Na druhej strane sú aj ženy, ktoré sa musia vyrovnať s tým, že nebudú mať deti, hoci po nich túžia a musia si nájsť v živote náhradné riešenie a iné hodnoty.
Veľa detí - áno alebo nie?
Aj v súčasnosti žijú u nás veľké rodiny so štyrmi, šiestimi aj viacerými deťmi. Niekto sa na ne díva s obdivom, iný pochybovačne. Viacnásobné matky ich okolie vníma niekedy s dešpektom ako ženy, ktoré si z materstva spravili jedinú životnú náplň.
"Ak sú to plánované rodičovstvá, ženy si túžbu po mnohých deťoch nesú z detstva, alebo ide o veriace ženy, no tu už nemusí vždy ísť o celkom plánované rodičovstvá," hovorí Jolana Kusá.
Často to vraj bývajú ženy pasívne – berú to, čo príde. "Ale keď sa tak rozhodnú a starostlivosť o deti ich uspokojuje, všetka česť, pretože práve na tieto matky je vyvíjaný spoločenský tlak – uteká im vlak kariéry, pribúda im vek vo všednom kolotoči rodiny, nakoniec deti odrastú a rozpŕchnu sa do sveta," upozorňuje psychologička.
Dalo by sa čakať, že viacnásobná matka je vždy obklopená rodinou a ani v starobe nezostane sama. Nemusí to však byť pravidlo a môže dopadnúť presne naopak. Podľa Jolany Kusej matky z veľkých rodín často "prídu" o všetky deti, pretože tie majú väčšiu potrebu postarať sa o seba, ako deti z jedno-, dvojdetnej rodiny. Iste, nie vždy, niekedy sa usadia okolo, ako to bývalo kedysi na dedine. "Sú to najmä deti z menej výbojných, menej vzdelaných rodín, a to sa už blížime k mnohodetným rodinám, ktoré sú sociálne slabšie a deti sú preto hendikepované," dodáva Kusá.
Text: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK