Matky obdivujem, po deťoch však netúžim

V mladosti človek ešte nemá ustálené názory a veľkú úlohu hrajú aj názory okolia. Keď som niekomu povedala, že deti nechcem, častá som sa dočkala odpovede v zmysle: "Však počkaj, keď vyrastieš, zmení sa to. Stretneš toho pravého a ďalej to príde samo."

Nezmenený názor
Ja som však vyrástla, stretla som aj toho pravého (hádam), ale moje postoje k materstvu sa nezmenili, skôr naopak. S pribúdajúcim počtom detí mojich kamarátok som čoraz viac presvedčená o tom, že úloha matky jednoducho nie je pre mňa. Mnoho žien to nechápe, ale ja som jednoducho nikdy necítila potrebu jajkať a rozplývať sa nad rozkošnými deťmi na ulici či v kočíku - nič mi to nehovorí. Deti v rodine alebo u kamarátok si rada na chvíľu vychutnám. Raz som sa celý deň starala o chorú neter, a veru mi dosť dlho trvalo, kým som sa z toho jedného, pre mňa úplne vyčerpávajúceho, dňa spamätala. Musím povedať, že matky naozaj obdivujem, ale pridať sa k nim nechystám.

Nemyslím, že zatúžim po dieťati
Ďalším dôvodom, prečo ma materstvo neláka, je aj to, že som si dlhším štúdiom pretiahla mladosť a nechcem sa hneď dva tri roky po skončení školy vrhnúť do výchovy detí. Naopak, rada by som sa ďalej vzdelávala, venovala sa svojej profesii, cestovala... Toto všetko sa stáva s príchodom dieťaťa naozaj zložité, ba v niektorých prípadoch takmer nemožné.

Niekomu sa to možno zdá sebecké alebo malicherné, ja však nevidím dôvod na to, aby som uprednostnila tradíciu a zvyk pred tým, čo naozaj chcem. Trochu som sa bála, ako sa k tomuto môjmu názoru postaví partner, ale asi som mala šťastie. Môj priateľ je o dosť starší a po deťoch tiež veľmi netúži. Túto otázku sme si vyjasnili hneď na začiatku aby sme predišli  prípadným konfliktom. Myslím, že žena má mať dieťa vtedy, keď cíti, že je naň pripravená a cíti, že ho chce. A nemyslím si, že u mňa tento okamih niekedy nastane.

Text: Elena Zemková pre Pravda Ženy
Foto: archív Beáty Belanovej