Slovenské slnko sa od austrálskeho neodlišuje

Ide však o silu UV žiarenia, o ktorom už prakticky každý vie, že je okrem starnutia kože, spálenia či alergií na slnko aj pôvodcom kožnej rakoviny. Aktuálnu dennú intenzitu slnečného žiarenia vyjadruje tzv. UV index jednoduchou číselnou škálou od 0 až po 11+. Maximálne hodnoty logicky dosahuje vždy napoludnie v letnom období. Zatiaľ čo v austrálskom Melbourne uprostred letného poludnia namerali UV index 10, na Slovensku koncom minuloročného júna kolísal medzi hodnotami 8,5 - 9,5. Prekvapujúco neveľký rozdiel, všakže?

Intenzitu slnečného žiarenia ovplyvňujú mnohé faktory: zemepisná šírka, nadmorská výška, ročné obdobie, množstvo ozónu, znásobovať ho môže aj odraz od snehu či vodnej hladiny. Je známe, že nadmorská výška intenzitu slnečného žiarenia zvyšuje - v tisíc metroch nad morom o 20 percent, v trojtisícovej výške však až o polovicu. Ak by sme teda u nás počas slnečného dňa vyliezli na Gerlachovský štít, intenzita slnečného žiarenia tam bude približne rovnaká ako v africkom Tunisku.

Závisí aj od povrchov: odraz UV lúčov od piesku zvýši intenzitu žiarenia o 25 %, vodná hladina o 50 % a sneh až na takmer dvojnásobok. Takže napríklad ak na voľný piatok minulý týždeň 1. mája 2009 Slovenský hydrometeorologický ústav (www.shmu.sk) predpovedal v našich končinách napoludnie UV index 5,3, ten, kto chcel tento deň stráviť niekde na lodi na jazere, musel rátať s UV indexom takmer 8. Mimochodom, pri takej intenzite slnečného žiarenia sa našincom s najčastejšie sa vyskytujúcim fototypom 2 a 3 odporúča ostať bez ochrany na slnku maximálne 20 až 30 minút.

Ryšaví, pehaví a deti - faktor 30
Apropo, ochrana. Počas horúcich letných dní, keď sa UV index pohybuje okolo 7 až 9, ryšavým a bledým ľuďom a všetkým deťom sa odporúča používať ochranné opaľovacie prostriedky s faktorom 30. Tí, čo patria medzi fototypy 2 a 3, by mali začať od faktora 20 a vyššie. Myslieť na to, že ochranný prípravok (ľudovo im hovoríme opaľovacie krémy, ale odborníkom sa to nepáči) sa na kožu nanáša pol hodiny pred slnením a v dostatočnom množstve. Podľa výpočtov to znamená, že ak by sme si chceli natrieť celé telo, museli by sme minúť 35 ml krému či opaľovacieho mlieka.

Úprimne - to prakticky nikto nerobí, ale potom musí rátať aj s tým, že ho prostriedok s príslušným ochranným faktorom nebude chrániť tak dlho, ako sa od neho očakáva (príslušné násobky času,  aký by človek s konkrétnym fototypom mohol stráviť na slnku nenakrémovaný).

Zachráňte si kožu
V súvislosti so slnečným žiarením sa už niekoľko rokov vo zvýšenej miere hovorí o kožnej rakovine. U nás táto osveta súvisí aj s tým, že už po šiesty raz za sebou sa tento pondelok 11. mája na Slovensku a v ďalších 25 krajinách uskutoční Európsky deň melanómu, najzhubnejšieho kožného nádoru. Jeho cieľom je zabezpečiť čo najväčšiemu počtu obyvateľov preventívne vyšetrenie kože odbornými kožnými lekármi. Každý, kto prejaví záujem o vyšetrenie, v pondelok nebude potrebovať výmenný lístok od obvodného lekára. Ak by mu odborník náhodou odhalil akýkoľvek kožný nádor, pacienta odporučí na ďalšie ošetrenie a liečbu do poradní pre pigmentové kožné zmeny, ktoré sú súčasťou každej kožnej kliniky fakultných nemocníc. Zoznam ordinácií, ktoré sa na Európskom dni melanómu zúčastňujú, možno nájsť na www.sds-sk.sk.

Samozrejme, že podozrivé znamienka si možno dať v kožnej ambulancii skontrolovať kedykoľvek. Tento deň by si však spolupracujúci kožní lekári mali vyhradiť výlučne na tento druh prevencie. "Celý projekt sa preto tak pozitívne hodnotí, lebo počet novoobjavených melanómov i iných kožných nádorov mnohonásobne prevyšuje obvyklé počty hlásených prípadov," hovorí dermatovenerológ doc. MUDr. Vladimír Hegyi, CSc. "Za päť rokov, čo sa u nás Európsky deň melanómu organizuje, bolo vyšetrených približne 16 a pol tisíca ľudí, z toho takmer 11-tisíc bolo žien. Histologicky, čiže vyšetrením odobratej vzorky v laboratóriu, sa potvrdilo 35 zhubných melanómov, 10 spinocelulárnych a 119 bazocelulárnych karcinómov." Ak máte na koži znamienko, ktoré je asymetrické, s nepravidelnými, akoby rozpitými okrajmi, máte pocit, že "hrá" viacerými farbami, alebo ak je jeho veľkosť väčšia ako pol centimetra, choďte ho radšej ukázať odborníkovi. Melanóm môže mať každý a v poslednom čase sú to čoraz častejšie mladší ľudia, dokonca aj deti. Nechoďte s kožou na trh - radšej preventívne do ambulancie!

Kto má zvýšené riziko vzniku melanómu?

- ľudia, ktorí sa opakovane spálili na slnku
- osoby s fototypom kože 1 a 2 (bledá, pehavá pokožka, ryšavé či plavé vlasy, modré oči), takí, čo sa opália len mierne, ale ,,pripečú“ sa prakticky vždy alebo často
- ak priamy pokrvný príbuzný mal melanóm (riziko osemnásobne stúpa)
- pracovníci v stavebnom priemysle či poľnohospodári, ktorí sú chronicky vystavení slnečnému žiareniu (najčastejšie však mávajú najmä iné druhy rakoviny kože)
- muži a ženy po 65. roku života (vekové skupiny s najvyšším výskytom melanómu)
- ľudia s mnohými materskými znamienkami (prítomnosť 50 - 90 znamienok zvyšuje riziko až na dvojnásobok, niektoré druhy znamienok až na desaťnásobok)

Text: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK