Presunúť na hlavný obsah

Zápisky mimozemšťana - diel šiesty

Rodinné vzťahy

Dieťa prichádza na svet ako Marťan a hľadá ľudský kontakt. Predovšetkým v reakcii matky chce vidieť akceptovanie a cítiť, že je prijaté ako človek.

Sú otcovia naozaj na draka?

Že sú na draka princovia, to už vďaka rovnomennej rozprávke vieme dávno. Ako je to však s oteckami? Mnohé štúdie opisujú našu modernú civilizáciu ako „spoločnosť bez otcov“ a mnohé ženy sa domnievajú, že muži patria po narodení dieťaťa na vedľajšiu koľaj alebo rovno do starého železa, pretože svoju historickú úlohu už splnili, a čo s nimi teda vlastne ďalej? Opačný extrém potom velí pánom hodiť za hlavu roky driny a nikdy neutíchajúcu honbu za profesijnou kariérou, omotať si brucho zásterou s nápisom „Mamička“ a zostať doma na materskej dovolenke.

Mama a otec – to je podľa môjho názoru sympatické spojenie, ktoré dáva zmysel. Ostatne, vyzerá to, že to isté si myslí i náš Marťanko, i keď ešte roztomilo bľaboce mama a tata, pretože lepšie to zatiaľ nevie. Podľa odborníkov sú muži síce schopní typicky materského správania, ale rovnako tak je nenahraditeľná ich mužská rola. Mužský element rozširuje spektrum možného správania a prežívaných emócií a zdá sa, že hrá jednu z rozhodujúcich úloh vo vytváraní sociálnych väzieb s rovnakým i opačným pohlavím. Ak chýba vo výchove muž, je porozumenie sociálnych situácií a vzťahov v neskoršom veku slabšie, rovnako ako je slabší aj emočný ohlas na niektoré signály a podnety z okolia.

Aj keď už dávno skutočne neexistujú mužské a ženské práce (páni prepáčia, ale je to tak), napriek tomu stále existuje mužský a ženský svet. Oba majú svoje kúzlo a do oboch je možné aspoň jednou nohou na chvíľu vkročiť a ochutnať ho. Pomerne častý problém však je, že to žena svojmu manželovi nedovolí či inak neumožní. Má totiž pocit, že ONA to zvládne najlepšie, že ON ani netuší, ako toho maličkého drobčeka prebaliť, chytiť do náručia, vyviezť von v kočíku… ONA nemá predstavu, aké kompetencie na svojho partnera preniesť, a ON nemá predstavu, aké kompetencie vlastne požadovať. A tak sa priestor mužovej pôsobnosti zmenšuje a zmenšuje, až si pripadá celkom zbytočný a odstrčený. A tak si nájde náhradný program, ktorý za pár rokov vyústi do celkom obvyklého rozpadu manželstva…

„Nemaľuj čerta na stenu!“ počujem kričať mimozemšťana a ten hlások sa odráža azda od všetkých stien nášho bytu. Umyť riad alebo prebaliť bábätko neznamená byť menej mužom, ale tak isto platí, že „mužstvo sa udeľuje mužstvom“ (ako je napísané napr. na stránkach Ligy otvorených mužov, ktorá je okrem iného určená aj pre otcov, ktorí o sebe premýšľajú). Inými slovami, chlapa a otca v rodine jednoducho treba, pretože otcovia sú skutočne na draka – kto iný by mal bojovať práve s tými drakmi vonku, ktorí chcú zožrať rodinný pokoj a bezpečie? Otcovia niekedy kričia, nerobia to, čo majú, a chodia domov neskoro. Ale ak sú svojej rodine dostupní (fyzicky i emočne), ak bojujú a bránia pred drakom svoje princezné i princov a fungujú aj inak, potom je potrebné otcovstvo oceniť.

„A zostal by si na rodičovskej dovolenke?“ pýta sa ma ticho žena, keď vidí, ako sa dojímam nad svojimi vlastnými myšlienkami o rodine. „Čože?!“ Bol to dvojhlas, pretože Marťanko z inej planéty sa tváril rovnako vydesene ako ja. „Neblázni, dieťa predsa potrebuje predovšetkým maminku… (mimozemšťan zúrivo prikyvuje)… Kam som si dal tie kľúče od práce, zabudol som ešte niečo dorobiť… (mimozemšťan s úľavou vydychuje)… „Práca má tú výhodu, že jej nikto nehovorí dovolenka, pri obede v jedálni po mne nikto neskáče a neleje mi polievku na hlavu, na záchod sa tiež môžem zavrieť sám. Je skvelé byť otcom, nemyslíte?