Žltačku si prinášame najmä z Čiech

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky až polovica zo všetkých Slovákov, ktorí si hepatitídu typu A v minulom roku priniesli zo zahraničia, sa nakazila v Českej republike. Viac ako 60 % z nich pochádzalo z Trenčianskeho kraja, ale ochorenia privezené od našich susedov sa objavili aj v Bratislavskom či Košickom kraji. Za Českou republikou v počte nakazených nasledujú už spomínané obľúbené prímorské destinácie v severnej Afrike.

Pre dovolenkárov, ale aj vášnivých cestovateľov v súčasnosti nie sú problémom ani destinácie, ktoré Slováci ešte prednedávnom považovali za nedostupné. Potvrdzujú to aj informácie o ďalších krajinách, odkiaľ si slovenskí cestovatelia minulý rok priviezli infekčný zápal pečene. V Bratislavskom kraji sa vyskytol prípad cestovateľa z Nového Zélandu, ale aj v súčasnosti mimoriadne preferovanej Indie, do ktorej mieri stále viac Slovákov. V Košickom kraji zaznamenali dokonca pacienta, ktorý si priniesol žltačku až z Madagaskaru. Vo všeobecnosti sa medzi nakazenými vyskytovali častejšie muži, a to vo vyše 62 % prípadov. Priemerný vek nakazených v cudzích krajinách sa pohyboval okolo 30 rokov.

Rizikové sú najmä prichádzajúce letné mesiace, o čom svedčí zvýšený výskyt hepatitíd v jesennom období. Nedávnym príkladom bola aj minuloročná epidémia žltačky typu A  v Prahe a neskôr aj v iných českých mestách, ku šíreniu ktorej prispel fakt, že väčšina ľudí nemala proti vírusu žltačky vytvorené protilátky.

Odborníci varujú, že podobná situácia tento rok hrozí hlavnému mesta Slovenska a okoliu. "Vysoká chorobnosť na žltačku typu A  sa naposledy objavila v Bratislavskom kraji v roku 2003. Populácia v tomto regióne, ktorá sa v minulosti stretla s vírusom a vytvorila si proti nemu protilátky, odrastá. Na jej miesto nastupuje populácia vnímavá, bez protilátok proti vírusu a v prípade jeho zavlečenia sem sa môže začať veľmi rýchlo šíriť medzi ľuďmi a spôsobiť vypuknutie epidémie," vysvetľuje MUDr. Jarmila Pertinačová z  Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Najlepšou ochranou je očkovacia látka, ktorá chráni súčasne proti hepatitíde typu A aj B. Hoci od roku 1998 je na Slovensku povinné očkovanie dojčiat proti žltačke typu B, proti žltačke typu A naše deti chránené nie sú. Riešením pre ne je preto doočkovanie aj proti tomuto druhu žltačky. Ideálny čas na očkovanie je 1 až 2 mesiace pred letnou dovolenkou.

Očkovanie proti žltačke

monovakcína proti typu A – pozostáva z dvoch dávok s odstupom pol roka až rok po prvej dávke. Vhodná pre deti, ktoré sú už zaočkované proti žltačke typu B v rámci povinného očkovania, ale aj pre cestovateľov ,,v poslednej chvíli“, ochrana nastupuje už dva týždne po 1 dávke.

monovakcína proti typu B – pozostáva z troch dávok v schéme 0-1-6 mesiacov po prvej dávke. Začína chrániť najskôr mesiac po aplikácii druhej dávky. Všetky deti narodené od roku 1998 sú proti "béčkovej" žltačke očkované v rámci povinného očkovania.

kombinovaná vakcína proti typu A a B – pozostáva z 3 dávok v schéme 0-1-6 mesiacov, dostatočná ochrana sa vytvorí mesiac od podania druhej dávky, tretia dávka zabezpečí dlhodobú ochranu. Pred nečakaným vycestovaním je možná skrátená očkovacia schéma 0-7-21 deň, neskôr je však potrebná aj štvrtá posilňovacia dávka.

Webové stránky o žltačke: www.zltacka.sk, www.hepatitida.sk

Text: Bianka Stuppacherová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK