Single – zajatci nezávislosti

On je počítačový expert, ona televízna novinárka. Stano má 27, Helena o dva roky menej.

Obaja milujú svoju prácu, radi sa stretávajú s priateľmi a obaja majú rovnaké problémy: musia si presne organizovať každý deň, myslieť na to, či už zasa nemajú prázdnu chladničku a plánovať si, ako strávia najbližší víkend. Stano a Helena sa totiž nikdy nestretli a obaja sú single – bez partnera.

Samota im však chutí. Vedú intenzívny život a sú pánmi svojho času. Veď to, že je človek single, vôbec nie je dôvod na horšiu náladu. Singles majú šancu zvládnuť svoj život, hoci bestsellerová hrdinka Bridget Jonesová o tom pochybovala. "Knižka o Bridget Jonesovej bola zábavná, ale nie veľmi realistická. Aj keď kto vie, možno keď budem mať 30, budem sa cítiť podobne, ako ona," hovorí Helena.

Apokalypsa sa nekoná
Každý si plánuje svoj život tak, ako mu vyhovuje, pripomína mladá novinárka. Helena po absolvovaní žurnalistiky pokračovala postgraduálnym štúdiom v zahraničí, pričom praxovala v nemeckej televízii ZDF v Mainzi. Vo voľnom čase hrá ženský hokej a sem-tam so spoluhráčkami stihne odohrať aj zápas na niektorých majstrovstvách. "Keď človek veľa pracuje a cestuje po svete ako ja, je celkom fajn byť single. Keby mi takýto spôsob života nevyhovoval, existuje množstvo spôsobov, ako to zmeniť."

Podľa Heleny je príležitostí na vzťah či dobrodružstvo dosť. "Nejaký človek sa vždy nájde," smeje sa. Vzápätí však uznáva, že ten, s ktorým by chcela stráviť celý život, by mal byť niečo extra. Kým ho nenájde, bude radšej single. V Nemecku, kde Helena momentálne žije, je bez partnera okolo jedenásť miliónov ľudí, takže si tam exoticky vôbec nepripadá. "Asi by si každý mal na chvíľu vyskúšať žiť single. Už len preto, aby zistil, že život dokáže zvládnuť aj sám. A že nenastane apokalypsa," odporúča Helena.

Byť single je prirodzené, tvrdí redaktor berlínskeho magazínu Zitty. "Rodíme sa i zomierame predsa tiež bez partnera. Byť single nie je prekliatie, ale šanca," vystihuje reportér pocity mladých obyvateľov nemeckej metropoly. Ľudia bez partnera totiž najčastejšie žijú vo veľkomestách. Keďže sú sami, sú flexibilnejší a môžu sa viac sústrediť na prácu. Dúfajú, že v anonymnom veľkomeste ľahšie uniknú otravným otázkam typu: Tak ako, už niekoho máš?

"Mňa sa manžel jednej mojej kamarátky už ani nepýta celou vetou, stačí mu jedno slovíčko: a? Pokúšal sa ma dokonca dať dokopy so svojím kamarátom, ale bol to márny pokus," smeje sa Helena. Kamarát sa o rok oženil s inou a zakrátko nato sa aj rozviedol. "Niektorí ľudia nechápu, že mne môj single život vyhovuje. Nedeprimuje ma, keď sa kamarátky vydávajú a majú deti. Teší ma, že sa im darí. Ale môj život je celkom iný. Cestujem a pracujem v zahraničí. Niekedy sa mi zdá, akoby som žila na úplne inej planéte než moji priatelia. Oni sú spokojní so svojím domom, autom a psom. Ja vo svojom byte nemám ani kvetiny, nehovoriac o zvieratách. Veď som stále preč a ledva dokážem udržať pri živote kaktus."

Zrada ľudského rodu?
Stano je single už zopár rokov, s prestávkami na niekoľko kratších vzťahov, no po čase vždy znova skočí do starých známych vôd života bez partnerky. "Zatiaľ mi to vyhovuje. Prispôsobil som sa situácii a užívam si ju, ako sa len dá," tvrdí. Na druhej strane si však dobre uvedomuje, že človek je tvor spoločenský, prispôsobený životu vo dvojici: "Od prírody máme dané, že aj na splodenie nového života treba dvoch – muža a ženu."
Stanovi je občas samému smutno a keby našiel vhodnú partnerku, s radosťou by sa života single vzdal. 
Nemeckí singlovia sa podľa redaktora Zitty občas cítia, akoby zradili celý ľudský druh, ktorého podstatou je život vo dvojici. Bratislavčan Ondrej mal síce prvú frajerku už v pätnástich, ženatý je už dva roky, a tak obdobie bez partnerky na vlastnej koži nepozná, ale single kamaráta Stana sa zastáva: "Celý ľudský druh porušuje viacero evolučných princípov a zásada života vo dvojici vôbec nie je najdôležitejšia. Práve naopak, tá by v prírode nezaručila najlepšie prežitie."

To je však len čiastočná útecha. Nenahradí pocit tajného porozumenia, ktorý funguje len vo dvojici s milovaným človekom. Aj keď Stano vtipkuje: "Mám psa a rozumieme si. Teda ja jemu, on mne veľmi nie."
 
Kaviarenská metóda
Tridsiatnik Matej považuje za svoju najväčšiu chybu obdobie, keď deprimovaný sedel medzi štyrmi stenami garsónky a len tak nechával plynúť čas. Jedného dňa si však uvedomil, že ak naňho niekde čaká tá pravá, musí vyskočiť zo svojho gauča. Preto najnovšie trávi popoludnia v kaviarni za rohom. Číta si knihu a prezerá si okoloidúcich i okoloidúce. "Baví ma prizerať sa tomu ľudskému prúdu. Je to tak trochu ako televízia, ale zábavnejšie. Navyše šanca zoznámiť sa so sympatickou ženou je na ulici oveľa vyššia," vysvetľuje svoju metódu.

"Byť sám síce v zriedkavých prípadoch vedie k naplnenému životu, ale istý čas by človek mohol - a mal – byť spokojný sám so sebou," hovorí Matej. Mal obdobia, keď sa sám seba zúfalo pýtal, čo si počať so životom bez ženy. Záchranu nevidel v koníčkoch. "Nechcel som drieť ako iní single chlapíci v posilňovni, nemal som ani chuť vrhnúť sa do práce a predstierať, že som šťastný a vyrovnaný človek," spomína.

Matejov príbeh potvrdzuje výsledky európskej štúdie PARSHIP: ženy ľahšie zvládajú skutočnosť, že sú single. V Anglicku napríklad až 28 percent žien povedalo, že sú absolútne šťastné single. Angličanky tak o desať percent prekonali ženský európsky priemer. Spokojných mužov single je len 16 percent. Bez partnerky najviac trpia romantickí Francúzi: len šesť percent z nich patrí k presvedčeným single.

Vysvetlenie? Ženy často považujú koniec vzťahu za oslobodenie, preto si stav bez partnera priam užívajú. Naopak, muži rozchod považujú za zlyhanie, preto sa rýchlo znovu vydávajú na lov. V čom sa však obe pohlavia zhodujú, je uprednostňovanie pevných vzťahov pred krátkymi aférkami.
 
Matej síce doteraz v kaviarni svoju lásku nenašiel, ale hľadanie nevzdáva. Medzičasom sa naučil brať život bez partnerky z tej lepšej stránky. Svoj život si môže riadiť sám, nemusí sa nikoho pýtať a vyhol sa aj uzatváraniu kompromisov. Na rozdiel od neho je Stano na kompromisy pripravený. "Viem, že keď si nájdem dievča, budem niekedy musieť pristúpiť na kompromis. Ale to je normálne, veď vzťah je spolužitie dvoch rôznych ľudí. Ak sú dvaja spolu, treba zmeniť myslenie na tímové," hovorí. Vlastne to znie ako slová ideálneho partnera. Ako to, že je Stano sám?

Keď nedávno Nemci robili anketu o tom, kto má najväčšiu šancu na flirt, zvíťazili v nej majitelia čiernych kabrioletov Mini Cooper. Elegantné Mini priťahovali 52 percent mužov a 55 percent žien. Povesť najneerotickejšej značky si vyslúžil opel. Vraj v najlepšom prípade zožne len ľútostivé pohľady. "Pred dvoma týždňami som dostal služobné auto. Opel," hovorí smutne Stano.

Nuž, potom je recept jednoduchý. Vymeniť auto!

Text: Katarína Sedláková pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK