Dať alebo nedať dieťa do školy v prírode?

Škola v prírode má na Slovensku svoju tradíciu, absolvovala ju celá generácia terajších rodičov. Kým kedysi o tom dospelí ani neuvažovali, dnes sú mnohí rodičia úzkostlivejší a boja sa svoje dieťa pustiť na týždeň aj viac mimo domu. S trochou irónie by sme mohli podpichnúť: veď aj majú prečo! Dnešné deti sú totiž menej prispôsobivé a rozmaznanejšie ako za čias povinnej kolektívnej výchovy.

U menších detí sú obavy rodičov pochopiteľné, najmä ak si to predtým ešte nikdy nevyskúšali. Oproti pobytovému letnému táboru má však škola v prírode veľa výhod. Deti sú tu pod dozorom svojej učiteľky, ktorá spravidla už má svoje skúsenosti a deti pozná. Poznajú aj všetkých spolužiakov, s ktorými budú. Lenže niekedy práve spolužiaci dieťa šikanujú alebo učiteľ svoju úlohu nezvláda dobre ani v triede. V takom prípade si treba cestu dobre rozmyslieť.

Na druhej strane škola v prírode je veľmi dobrá na to, aby sa podporili vzťahy medzi žiakmi v triede, najmä ak majú spolu stráviť ešte niekoľko ďalších rokov. Keď sú deti spolu mimo školy, získajú veľa celkom iných spoločných zážitkov, ktoré ich potom spájajú. Niektoré kamarátstva síce nevydržia, ale iné sa posilnia a trieda ako celok môže viac "držať pokope".

Bobrík odvahy
Podľa odborníkov by malo už 6-ročné dieťa týždeň bez rodičov zvládnuť bez ujmy. Samozrejme, s postupnou prípravou. "Škola v prírode je pre dieťa takým bobríkom odvahy. Odrazu je ponechané v mnohých veciach na seba, na svoju zodpovednosť, musí riešiť situácie, ktoré predtým zaňho rozhodovali rodičia," hovorí školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.

Na prvom stupni základnej školy by mal rodič zvážiť, či je jeho dieťa dostatočne samostatné a zodpovedné. Dnes nie sú výnimkou ani 8- či 9-ročné deti, ktoré ešte nikdy nespali mimo domu či bez rodičov. "Takáto absolútna pripútanosť k rodičom deti obmedzuje a nedáva im šancu rásť," hovorí psychologička.

Ak ste už svoje dieťa do školy v prírode prihlásili, ale máte obavy, ako to bez vás zvládne, potrénujte ho predtým pár pobytmi u babičky. Najprv na jednu noc, potom na dve, aby noc bez rodičov prestala byť niečím novým. Podľa odborníkov sa v mladšom veku takémuto tréningu treba venovať aj pol roka vopred.

"Každé dieťa by to malo skúsiť najneskôr do svojich desiatich rokov," odporúča Mária Tóthová-Šimčáková. Dnešné deti sú totiž priveľmi zvyknuté na obsluhu a potom sa nevedia prispôsobiť. Stačí, že im nechutí jedno jedlo a pitie a už sa sťažujú. "Naše deti sú dosť rozmaznané, lebo im poskytujeme až priveľa servisu. Nezaškodí im, nech si sami vyskúšajú, ako zvládnu napríklad to, že sa nevarí podľa ich predstáv, nech sa samy rozhodnú, či budú jesť aj niečo, čo nepoznajú, alebo radšej ostatnú jeden večer hladné," radí školská psychologička.

Učiteľ má čo robiť
 Škola v prírode je zaťažkávacou skúškou nielen pre deti, ktoré sa prvý raz ocitnú bez rodičov, ale aj pre ich pedagogický dozor. Učiteľ, ktorý má na starosti desať aj viac detí, nesie obrovskú zodpovednosť a musí nad deťmi bdieť vo dne aj v noci, aby sa im nestal úraz, aby neostali hladné, keď im nechutí, aby im nebolo večer bez mamy smutno.

"Učiteľ nesie so sebou veľkú zodpovednosť. Rodičia by mali svoje dieťa pripraviť tak, aby sa nemuseli báť, že sa mu niečo stane," zdôrazňuje psychologička. "Hoci to trvá len týždeň, vždy, keď sa vrátime späť, padne mi kameň zo srdca," priznáva Anna Pavlovičová, dlhoročná učiteľka na ZŠ Beňovského v Bratislave, ktorá chodieva do školy v prírode so svojimi prvákmi.

Ak učiteľke telefonuje každý deň dvadsať rodičov a ak ona každému povie iba dve vety ("Máme sa dobre. Všetko je v poriadku."), celý ten čas sa nemôže venovať ich deťom. Rodičia by mali rešpektovať vyhradený čas na telefonovanie - aby so svojimi deťmi ostali v kontakte, ale aby im odlúčenie nesťažovali. "Pričasté telefonovanie ohrozuje bezpečnosť detí a zbytočne ich rozrušuje," hovorí psychologička.

Menej obsluhy
Niektoré deti nie sú ešte natoľko samostatné, aby sa vedeli samy obslúžiť. Nevedia sa nielen obliecť, vyzliecť a osprchovať sa, ale ani po sebe uložiť šaty a vybrať si ráno čisté veci. Ak dnes váš syn či dcéra potrebujú priniesť do kúpeľne pyžamo a špinavé šaty nechajú na dlážke, aj na tento problém treba tréning. Skúste postupne prestať svoje dieťa obsluhovať a nechajte, nech si zvykne urobiť okolo seba všetko, čo môže.

Jedna mamička, ktorá je zároveň aj učiteľkou, sa na internete podelila s dobrým nápadom: ak si nie ste istí, či vaše dieťa nebude chodiť celý týždeň v jednom tričku a v tých istých ponožkách, zabaľte mu na každý deň čisté veci do samostatného vrecúška. Potom stačí jednoduchá inštrukcia: ráno vyberieš vždy nové vrecko.

Kedy ostať doma
Dieťa by však nemalo cestovať, keď má zdravotné oslabenia, ktoré by sa mohli skomplikovať. Ak napríklad trpí epilepsiou a dostane záchvat pred celou triedou, nie je to pre dieťa nič príjemné. Rovnako ak sa dieťa v noci pomočuje, prežiť takú hanbu pred spolužiakmi nemusí znášať najlepšie. Pre silných alergikov pobyt v prírode môže byť problematický. Pre deti s bezlepkovou diétou je škola v prírode nielen otázkou stravy, akú deťom varia v jedálni, ale aj vecou sebadisciplíny dieťaťa - či večer nebude ujedať zo "zakázaných" jedál od spolužiakov. Pre určitý zdravotný hendikep sú potom mnohé deti z kolektívu vyčlenené. "Často je to však vecou taktu a schopností učiteľa, ako to zvládne. Inakosť môže byť aj prospešná," tvrdí psychologička.

Ak dieťa ide mimo domu bez rodičov prvý raz, môžete očakávať, že si to dva dni pred odchodom rozmyslí, aj keby sa predtým tvárilo ako najväčší hrdina. "Vtedy nie je dobré dieťa nútiť, skôr sa pokúsiť ho motivovať: budú tam kamaráti, budete chodiť na výlety, večer sa budete v posteli rozprávať. Aj napriek tomu ho môže týždeň pred odchodom pochytiť úzkosť z toho, že má od nás odísť. Treba dieťa presviedčať, ale nesľubovať, že okamžite pri najmenšom probléme sadneme do auta a odvezieme ho. Potom by svoju skúšku odvahy nezložilo," radí psychologička.

Názor učiteľky

Anna Pavlovičová, ZŠ Beňovského, Bratislava
Podľa môjho názoru sú prváčikovia na školu v prírode ešte malí, od druhej - tretej triedy sú deti oveľa zrelšie. Ale rodičia si to prajú. Týždeň jev šak na ozdravný pobyt aj podľa lekárov málo, takže túto úlohu škola v prírode neplní, má skôr spoločenskú funkciu. Tu sa ukáže, nakoľko sú deti samostatné aj nakoľko sú viazané na rodičov, či sa vedia prispôsobiť a vychádzať s inými.

Tie, za ktoré robia všetko rodičia, medzi ostatnými aspoň vidia, že mnohé veci môžu zvládnuť aj samy. Deti sa tam síce vybláznia, ale si aj poplačú. Najťažší býva prvý večer bez rodičov, potom si zvyknú, ale kritický býva štvrtý - piaty deň, keď už kúzlo nového nefunguje a zacnie sa im po domove. Hoci to trvá len týždeň, vždy, keď sa vrátime späť, padne mi kameň zo srdca. Deti majú dosť pohybu, sú na čerstvom vzduchu a medzi svojimi spolužiakmi. Zaplatiť za týždeň viac ako sto eur je dnes pre viacerých rodičov veľa a tak mnohé deti necestujú z finančných dôvodov.

Anna Mehesová, ZŠ Smetanov háj, Dunajská Streda
U nás chodievajú do školy v prírode takmer všetky deti od prvého do štvrtého ročníka, skoro celé triedy. Myslím si, že to zvládnu aj prváci. S prvákmi idú zároveň aj štvrtáci, takže väčší menším pomáhajú. Ak vznikne dáky problém, všetko sa dá vyriešiť. Napríklad ak dieťa nevie zaspať, ostane s nami. Za tie roky sme zistili, že mobily je lepšie deťom zobrať a prideliť každý deň v určenú hodinu. Inak im rodičia vyzváňali hocikedy, alebo aj deti rodičom a rušilo to spoločný program.

Podľa mňa je dobre, ak deti do školy v prírode idú, lepšie sa navzájom spoznajú a aj my učitelia ich lepšie spoznáme. Naučia sa tu pomáhať si a správajú sa lepšie. Predtým sme chodievali na dva aj na tri týždne, ale pre financie sa pobyt skrátil na týždeň.

Text: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK