Zápisky mimozemšťana - diel ôsmy
Kedykoľvek sa na pieskovisku stretnú mamičky, rozprávaním o deťoch sa to vždy začína i končí. Otcovia majú na výber viacero tém, pretože sa svojimi potomkami budú chváliť až neskôr. Niektoré matky to však zvládajú už od najútlejšieho veku svojich ratolestí.
Superdievčatko
„Ježišmária,“ desí sa úprimne náš malý drobec. „Veď ja ešte na nočník ani nechodím, a čo sú to tie šnúrky? Nemám tušenie! Som zaostalý? Zanedbaný?
Tati, mami!“ Našťastie sú okolo nás i deti, ktoré sa vedia vo svojom veku „len“ hrať, takže panika nášho „mimozemšťana“ na chvíľu opúšťa. Napriek tomu sa evidentne nemôže ubrániť porovnávaniu. „To je ale čudný svet, ako to, že Aninka chodí na nočník a ja nie?“
Láska alebo drezúra?
Nie je jednoduché rešpektovať vývojové etapy dieťaťa, a preto by o nich človek mal aspoň trochu niečo vedieť. Stačí sa začítať do kníh o rodičovstve, ktorých je v každom kníhkupectve požehnane.
Hneď zistíte, že dieťa do dvoch rokov potrebuje predovšetkým lásku a záujem, nie drezúru a nácvik nových zručností. Začínať toaletný tréning, ako sa chodeniu na nočník vznešene hovorí, nemá pred druhým rokom života dieťaťa zmysel. Príliš uponáhľaný nácvik mnohokrát budúcu osobnosť malého reprezentanta neblaho poznamená. To isté platí, samozrejme, i pre šnúrky, samostatné jedenie lyžičkou a ďalšie „disciplíny“.
Nech si užívajú
Slobodného života si deti užijú v podstate len prvé tri roky, potom ich čaká škôlka a s ňou i tlak na sociálne úlohy a rešpektovanie pravidiel. Škola potom naplno nastolí poriadok, rytmus a predovšetkým dôraz na výkon. Je preto zbytočné nútiť deti do niečoho, na čo ešte nie sú vývojovo pripravené. Podporujte to, o čo dieťa samo prejaví záujem a čo sa mu prirodzene darí.
Zaklínadlo
Na nášho drobca, akéhosi „mimozemšťana“, ktorý spadol na našu planétu, sa kladú vysoké nároky od prvého dňa jeho pobytu na Zemi. Podnety sa na neho len valia a vyvíjajúci sa mozog ich niekedy nestačí ani všetky zaznamenať. Na ne sa potom už vrstvia ďalšie rodičovské ambície, ktoré ženú malého tvora cestou, ktorú by si sám nikdy nevybral. „Ja predsa viem, čo je pre teba najlepšie!“ tak znie najčastejšie jedno zo zaklínadiel hrôzy.
Nejeden úspešný právnik či lekár sa potom v strednom veku neubráni ťaživému smútku a fľaši vína pri zamyslení, aký život to vlastne žije a prečo je taký nespokojný. A všetko sa to možno začalo jedným hlúpym nočníkom…
Dieťa prichádza na svet ako Marťan a hľadá ľudský kontakt. Predovšetkým v náručí matky chce cítiť, že je prijaté ako človek.
