Matku hrýzlo svedomie. Opustenú dcéru vši
Štvorročná Viktória Vrábelová bola vraj celá zavšivavená a s čiernymi nohami, keď sa svojej mame Lucii vrhla do náručia.
Nevideli sa dva týždne a boli od seba takmer 150 kilometrov.
Hoci tento návrat nijako nesúvisel s článkom, v ten istý deň sa u matiek zastavili sociálni pracovníci. Tí prišli na popud článku. Skontrolovali podmienky, v akých žijú deti, či chodia do školy. Chodia. "A potom ma upozornili, že mi vraj Viktória môže byť odobratá. Zatiaľ je však pokoj," prezradila matka Lucia.
Dcérku zverila cudzej žene preto, aby si ľahšie hľadala prácu a nemusela ju vláčiť po konkurzoch. Dôvodom bola aj narastajúca bieda.
Keď o nej obe matky rozprávali, raz vyzerali zúfalé, raz sa usmievali.
"Narodeniny a meniny detí to je len vybozkávanie. Žiadna torta," hovorí Jana. Obedové menu pre sedemčlennú domácnosť je zväčša zemiakové. A približne kilové. Placky, opekané zemiaky. Žiadne mäso, ovocie ani zelenina. Niekoľkokrát boli palacinky.
Matky neraz nejedia a vraj musia mesačne vyžiť z menej než 150 eur.
Obe ženy s deťmi už roky utekajú cez pol Slovenska pred bezdomovectvom.
Obiehajú podnájmy, krízové centrá, domovy.
Niekoľko zlých chlapov, z toho jeden si našiel milenku, druhý objavil drogy a ďalšieho si našlo väzenie. To bola v skratke ich odpoveď na otázku, prečo takto v živote. Ľudia, ktorí sa im ho snažili uľahčiť, však do príbehu pridali dve slová. Zneužívanie pomoci.
Tvrdí to aj Jana Kršáková.
Spočiatku im ochotne ponúkla kľúče od starého domu v Klenovci, teraz ich z neho vyháňa.
"Neplatia energie a zdá sa, že im to vyhovuje. Nemajú peniaze. Ja nie som charita, budem musieť z niečoho zaplatiť tú vodu a elektrinu, čo mi pomíňali." Kršáková je pritom tá istá osoba, ktorá sa ponúkla, že bude opatrovať Viktóriu.
Býva asi 150 kilometrov od Klenovca v dedine Volkovce, okres Zlaté Moravce.
Pre jej susedov bolo nepochopiteľné, že si zobrala cudzie dieťa, pretože sa doma stará už o dvoch dospelých - chorého manžela a postihnutého brata.
Čierne nohy a vši u Viktórie Kršáková rázne odmietla. Vraj je to hlúposť a kúpala ju každý deň. Matka sa, naopak, dušovala, že dcérku musela vystrihať dohola. Lucia sa s Janou stretla v Nemčiciach v dnes už nefungujúcom domove pre osamelých rodičov.
Podľa miestnych sociálnych pracovníkov mali dosť vysoké šance postaviť sa na nohy a postarať sa o deti.
Matky však po sebe zanechávali samé dlhy.
"Stále ich niekto len zachraňoval, ľutoval. Dostávali dary, satelit, CD prehrávač, potraviny, ale samy nedali nič. Nikde neplatili za prenájom. Zneužívali pomoc druhých," prezradila jedna zo sociálnych pracovníčok, ktorá nechcela mať problémy a odmietla zverejniť meno.
Podľa niektorých informácií jedna z matiek na dávkach od štátu a alimentoch zarábala vyše 460 eur. Iná sociálna pracovníčka, ktorá sa so ženami stretla v Handlovej, zas pre Pravdu potvrdila, že obe matky v meste pracovali, Lucia mala dokonca dve zamestnania.
Opustené mamy si po troch týždňoch nakoniec našli prácu v Klenovci, v regióne s 25-percentnou nezamestnanosťou. Budú šiť tenisky u miestnej podnikateľky. Lucia pracuje už niekoľko dní, robota sa jej páči. Obe vraj dostali zmluvy na dobu neurčitú.
Obzerajú sa po novom podnájme. Šťastný koniec?
Text: Andrej Barát pre Pravdu
Foto: Andrej Barát
