Hovoríte doma dvoma rečami?

Tí, ktorí ovládajú nejakú reč alebo jeden z nich je cudzinec, často rozmýšľajú nad tým, či budú dieťa vychovávať dvojjazyčne už odmalička. Aj tento spôsob výučby cudzích jazykov má však svoje úskalia a treba vedieť, ako na to.

Angličtinu alebo aj iný cudzí jazyk sa deti môžu učiť už od škôlky, neskôr sa dá okrem vyučovania prihlásiť do jazykovej školy, ako tínedžeri budú konverzovať s native speakerom a zacestujú si na brigádu alebo na jazykový pobyt do cudziny. Mnohým rodičom to však nestačí. Chcú, aby ich dieťa ovládalo cudziu reč rovnako dobre ako svoju materčinu už od narodenia a aby sa vo svete jazykovo nestratilo. Lenže rodičia ako učitelia nie vždy postupujú správne.

Výslovnosť nestačí
Podľa odborníkov sa dieťa najlepšie naučí dva jazyky súbežne v ranom veku, keď sa jeho reč vyvíja najviac. Lenže reč sa vyvíja zároveň s myslením a hrou a ročné dieťa, samozrejme, nemôžete posadiť za stôl a učiť ho lekcie z učebnice. Dieťa sa jazyk učí v každodenných situáciách - pri bežných domácich činnostiach, pri hre, pri jedle, pri obliekaní. Ak chcú Slovák a Slovenka vychovať bilingválne dieťa tak, že jeden z nich s ním nebude hovoriť materčinou, je to náročnejšia úloha. Slabé jazykové znalosti rodiča vytvárajú riziko, že dieťa si osvojí jazyk na nižšej úrovni vrátane nedostatočnej alebo nesprávnej slovnej zásoby, nesprávnej výslovnosti alebo gramatiky.

Rodič, ktorý chce vychovať bilingválne dieťa, by teda mal ovládať cudzí jazyk veľmi dobre. Ani perfektná výslovnosť a dobrá znalosť gramatiky nestačia. "Rodič by mal poznať ,detské‘ pomenovania pre hračky, zvieratá alebo ľudí, mal by vedieť detské riekanky, pesničky, básničky, ktoré sú základom osvojovania si jazyka v najranejšom veku," upozorňuje Katarína Horňáková, logopedička so špecializáciou na bilingválnu výchovu.

Vekovo primeranými rečovými podnetmi sa zároveň rozvíja aj myslenie. V ranom veku reč nemožno oddeliť od hry a myslenia, jedno funguje v súčinnosti s druhým. Rodičia, ktorí neovládajú cudziu reč perfektne a nevedia reagovať v rôznych situáciách, ale zároveň chcú s dieťaťom hovoriť iba po anglicky, tak nechtiac robia svojmu potomkovi medvediu službu, lebo ho ochudobňujú o slovnú zásobu. Skôr či neskôr prejdú na svoj materinský jazyk, v ktorom sa vyjadrujú pohotovejšie.

Prirodzene alebo experimentálne
Dobré výsledky v dvojjazyčnej výchove sa podľa odborníkov dajú predpokladať vtedy, ak sú rodičia okrem jazykových znalostí vybavení aj silnou motiváciou - napríklad že sa rodina bude sťahovať do inej krajiny. "Ak ide len o experimentovanie, spoločenský trend alebo ukážku vyššieho statusu, dvojjazyčná výchova je automaticky odsúdená na neúspech," tvrdí Horňáková.

Úplne najjednoduchšie to majú deti, pre ktoré je bilingválne prostredie prirodzené, teda ak jeden z rodičov je cudzinec alebo ak žijú dlhší čas v zahraničí. Najčastejší model dvojjazyčnej výchovy je jeden rodič - jeden jazyk (otec hovorí s dieťaťom po anglicky alebo po nemecky a mama po slovensky). Tu však treba zvážiť, koľko času s dieťaťom kto trávi, aby mohlo komunikovať o rôznych témach a v rôznych situáciách, nie iba absolvovať "jazykovú päťminútovku" vždy v rovnakej situácii.

Ako na to
Na to, že dieťa bude hovoriť po anglicky či inou cudzou rečou rovnako dobre ako po slovensky, potrebuje viac zdrojov ako iba jeden. Navyše ak rodič nie je cudzinec, tak odovzdáva dieťaťu isté nedostatky v jazyku - napríklad "cudzinecký" prízvuk alebo aj zlú gramatiku, obmedzenú slovnú zásobu. To sa dá vykompenzovať inými rečovými vzormi. Dieťa môže počúvať cudziu reč napríklad aj od svojej opatrovateľky alebo v bilingválnej škôlke. Samozrejme, treba si vopred overiť ich jazykovú úroveň, lebo nesprávne návyky sa zafixujú a neskôr sa ťažko preúčajú.

"Vhodné sú aj iné formy bilingválnej výchovy: jedno prostredie - jeden jazyk - napríklad doma sa hovorí po anglicky alebo po nemecky a mimo domova po slovensky," radí Horňáková. Existuje aj iná forma, "časovanie": jedna časť dňa je vyhradená jednému jazyku a napríklad iba posledné dve hodiny pred spaním sa s dieťaťom hovorí inou rečou. Podľa Horňákovej sa táto forma spája s viacerými problémami, ale dosiahnuť dvojjazyčnosť je možné. Podstatné je, aby dieťa malo dostatočný a dlhodobý kontakt s oboma jazykmi a na primeranej úrovni, aby reč bola zrozumiteľná, bohatá a dávala dosť podnetov aj rozvoju myslenia. Druhou hlavnou zásadou je jazyky nemiešať.

Keď je cieľom rodičov zabezpečiť dieťaťu vo dvoch jazykoch aj vyššie vzdelanie, potrebuje mať s jazykom kontakt aj počas celej školskej dochádzky, najmä v staršom školskom veku. Treba preto zvážiť možnosti prihlásiť dieťa do bilingválnej školy.

Väčšina bilingválnych ľudí ovláda jeden z jazykov o niečo lepšie ako ten druhý. Napríklad používajú jednu reč v rodine a inú mimo rodiny - v jednej reči prebieha základná komunikácia a v druhej reči dosiahli akademickú úroveň.

Najčastejšie chyby
Dobrú noc a good night! Pôjdeme do toho shopu! Si finished? Takéto "pomiešané" vety z dvoch jazykov by dieťa počúvať nemalo, inak bude mať problémy hovoriť s tými, ktorí nepoznajú obe reči. Podľa odborníkov bilingválne dieťa môže prejsť určitým obdobím "miešania jazykov", lebo ešte nerozlišuje, ktoré slovo je slovenské a ktoré povedzme anglické, pozná obe reči a ešte si ich nevie oddeliť. Ak jazyky miešajú aj rodičia, deťom dlhšie trvá, kým reči od seba oddelia.

"Nevhodnou formou je aj miešanie jazykov v závislosti od témy, činnosti alebo podľa zúčastnených osôb - čo sa stáva zvyčaje v rodinách, kde je bilingválna výchova skôr experimentom. Ak otec alebo mama s dieťaťom nikdy nehovoria o istých témach v danom jazyku, dieťa o nich nebude vedieť hovoriť. Napríklad ak rodič nepozná pomenovania zvierat a kvetín v danom jazyku, tak ani dieťa ich nebude vedieť. Ak by so starším dieťaťom rodič hovoril v cudzej reči napríklad iba pri učení sa matematiky, v cudzej reči nebude dieťa ovládať inú terminológiu a v matematike zase vôbec nebude poznať slovenské výrazy.

Vážny problém sa môže vyskytnúť, ak dieťa, ktoré vyrastá v čiste slovenskom prostredí, sa presťahuje napríklad do anglicky hovoriaceho prostredia a rodičia v záujme toho, aby si osvojilo cudziu reč rýchlejšie, prestanú s dieťaťom komunikovať slovensky. To však nie je dieťa bilingválne, lebo nehovorí dvoma jazykmi súbežne, ale dieťa cudzojazyčné, ktorému jeho materčinu vzali. "V tomto prípade dieťa stráca jazyk, ktorým myslí a ktorým sa dorozumieva, a teda stráca aj spôsob ďalšieho rozvíjania myslenia. Prechodne sa môže aj ovplyvniť rozvoj myslenia, čo sa často stávalo v minulom storočí v emigrantských rodinách, a nielen slovenských," dodáva Horňáková.

Na druhej strane prieskumy ukázali, že bilingválne deti si ľahšie osvojujú nové slová, lepšie čítajú a majú lepšie výsledky pri úlohách, ktoré si vyžadujú myslenie a kreativitu.

Rodičia sa často pýtajú, čo robiť, ak dieťa rozumie jazyku (napríklad slovenčine), ale odpovedá v inom jazyku (napríklad v angličtine), lebo jeho jazykové schopnosti tohto jazyka sú lepšie. "Často sa stáva, že deti odmietajú hovoriť v jednom z jazykov, ak mu nie sú dostatočne vystavené a ak cítia, že sa dorozumejú aj bez neho, napríklad ak mu rodičia odpovedajú alebo reagujú, ak hovorí v inom jazyku, nie v jazyku ich vzájomnej komunikácie. Potom dieťa po rokoch dosiahne pasívnu znalosť tohto jazyka: rozumie mu, ale nie je schopné v ňom komunikovať," vysvetľuje logopedička.

Rôzne jazyky majú však rôznu výslovnosť mnohých hlások. Nehrozia bilingválnemu dieťaťu niektoré rečové poruchy, napríklad, že sa nenaučí výslovnosť hlásky "r" v slovenčine, ak sa učí súbežne po anglicky? "Áno stáva sa, že napríklad bilingválne slovenské deti vyrastajúce v zahraničí si neosvoja slovenskú výslovnosť hlásky r, lebo neboli dostatočne vystavené správnemu rečovému vzoru. Podľa mňa nejde o závažný problém" dá sa napraviť intenzívnou logopedickou terapiou," reaguje Katarína Horňáková. Bilingvizmus nespôsobuje ani zajakavosť, ani spomalenie vývinu dieťaťa - reč síce môže nastúpiť o niečo neskôr, ale vývinové míľniky dieťa dosahuje "v norme". Napríklad prvé slová sa objavujú medzi 12 až 18. mesiacom veku.

Text: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK