Máte dieťa - ignoranta?

Že vaše výzvy neposlúchne skôr ako na piate upozornenie, alebo iba ak zvýšite hlas? Ak vás vaše dieťa ignoruje, treba ísť na to inak.

Prvý raz sa to môže stať už vo veku dvoch - troch rokov a skončí sa to obvykle až po puberte. Rodičia deťom pília uši a deti odolávajú, dokedy sa len dá. Vstať? Zhasnúť a spať? Vyniesť smeti? Vypnúť počítač? Mohli by ste si vziať aj amplión, aj tak by ostali hluchí. Aj na takúto hluchotu však existuje recept.

Malý ignorant
Ak požiadate dvojročné dieťa, že ten špinavý obal od keksíkov treba dať do koša a ono sa vám díva do očí, ale papier zahodí na zem, nemusíte sa hneď rozkričať, ale nie je správne ani situáciu prehliadnuť. Treba konať, ale pokojne a z očí do očí.
 
V takejto situácii teda vstaňte, pristúpte ku dieťaťu, chyťte ho za ruku a spoločne ten inkriminovaný papierik zodvihnite. Netreba žiadne výčitky (prečo si ma neposlúchol?). Stačí okomentovať svoje počínanie: Takto som to myslela! A spoločne jemne a s úsmevom odkráčať ku košu s odpadkami. Nezabudnite dieťa za správny skutok pochváliť - pozitívna motivácia funguje lepšie ako kritika. Nezabudnite preto dieťa odmeniť tým najcennejším: vašim úsmevom a hlasným ďakujem.

Pamätajte si, že malé dieťa (dva roky) si nemôže zapamätať priveľmi zložité inštrukcie. Rodičovské povely by mali obsahovať iba jeden, nanajvýš dva kroky (zdvihni to prosím ťa a zanes do koša) a treba ich vymenovať presne podľa poradia postupnosti (nestačí len choď to zahodiť). S malými deťmi treba hovoriť jednoducho a jasne. Napríklad časovú nadväznosť zjednodušíme: najprv urobíme to a potom ono (nie zložitejší podmieňovací spôsob: až keď budeme mať hotové toto, môžeme urobiť tamto).

Školák
Pri starších deťoch si často neuvedomujeme, že im dávame príkazy na diaľku, z druhej izby alebo z kuchyne. Skúste to "z očí do očí", určite to bude fungovať lepšie.

Ak vás nepočuje škôlkár alebo malý školák a napríklad nevie odtrhnúť oči a ruky od svojho lega, hoci už mal byť dávno najedený, nestačí naňho päťkrát volať z kuchyne, že večera je už na stole. Je totiž práve v inom svete, vo svete hier a odtiaľ sa tak rýchlo prestúpiť nedá. Urobte mu teda prípoj a kľaknite si k nemu. Obetujte preto pár minút a opýtajte sa ho, čo to stavia a dielo pochváľte. Dokážete sa zmieriť s myšlienkou, že pre vaše dieťa je dôležitejšie dokončiť svoju vežu ako jesť večeru teplú? Dohodnite sa s ním, že po večeri budete pokračovať a do kuchyne ho doveďte pokojne. Keď ho tam dotiahnete s plačom alebo nahnevaného, z večere aj tak veľa mať nebude.

Starší školáci rodičov nepočujú najmä vtedy, keď sedia pri počítači a to ani nemusia mať na ušiach slúchadlá! Na to tiež existuje lepšie riešenie, ako sa rozčuľovať. Vopred si dohodnite pravidlá, ako dlho, kedy a na akých stránkach môže váš potomok surfovať. Dohodu dodržiavajte - ak mu ešte neuplynul "jeho čas", neťahajte ho odtiaľ skôr (odborníci odporúčajú nanajvýš 1 - 1,5 hodiny na počítači). Ale rovnako dodržiavajte aj sankcie za porušenie dohody - keď to dieťa "prešvihne", na druhý deň nepôjde na počítač vôbec.

Deti v puberte si radi dokazujú svoju dôležitosť tým, že ignorujú rodičovské príkazy, najmä tie, ktoré chcú od nich pomoc v domácnosti. Nemá význam hádať sa, ale treba znova a krátko zopakovať pravidlá. Možno zafunguje: každý z nás robí doma niečo aj pre druhých. Ak sa na tom nechceš zúčastňovať, priprav si večeru sám! Alebo: Myslím, že kým nedonesieš domov ten nákup, nemôžeš ísť za kamarátkami (na počítač, do kina). A ako odpovedať na obvyklé drzé otázky typu "...a prečo nejdeš do obchodu ty?" Ja mám inú prácu.

Čo robiť, keď vášmu dospievajúcemu potomkovi vykĺzne z úst obvyklé: "mne sa nechce!?" Môžete sa prispôsobiť: "Tak nemám z čoho uvariť ten puding. Ak máš chuť na sladké, budeš si musieť vziať chlieb s džemom." Keď už mu ale dáte na výber, nerozčuľujte sa, ak si vyberie to, čo vám nie celkom vyhovuje. Tiež si potrebuje otestovať, že je tiež osobnosť a že jeho rozhodnutie platí, tak sa vyzbrojte trpezlivosťou.

Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK