Zlodej pamäti alzheimer odkrajuje zo života

"Presne viem, kedy som si uvedomila, že má tú chorobu. Raz v lete prišla ku mne a džínsy mala oblečené naopak, so zipsom vzadu. Neviem prečo, ale v sekunde mi bolo všetko jasné."

Podľa štatistík trpí na Slovensku každý desiaty človek vo veku nad 65 rokov Alzheimerovou chorobou. Odhadom 100-tisíc rodinných príslušníkov sa u nás stará o pacienta postihnutého týmto ochorením, ktoré kradne pamäť, odkrajuje zo života, doslova obracia starobu naruby.
Prvé varovné príznaky Alzheimerovej choroby ľudia často pripisujú iným príčinám - starobe, únave, stresu, informačnej presýtenosti.

Úvodné fázy tohto degeneratívneho ochorenia mozgu naozaj možno ľahko prehliadnuť, veď všetci bývame občas popletení, trpíme náladovosťou, "maniermi" či úzkosťami. Zmätenosť a poruchy pamäti sa však postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí alzheimerom môžu zabúdať mená blízkych, názvy známych miest aj účel každodenne používaných predmetov. K pamäťovým výpadkom sa postupne pridávajú aj iné mentálne poruchy a problémy v správaní.

Alzheimerova choroba, postrach staroby tretieho tisícročia, je deštruktívne ochorenie mozgu, choroba, ktorá ovplyvňuje pamäť, správanie a komunikačnú schopnosť človeka. Najčastejšie postihuje vekovú kategóriu ľudí nad 65 rokov. Od určitého veku navyše riziko ochorenia veľmi výrazne stúpa. Vo vekovej kategórii nad 80 rokov ňou podľa všetkého trpí každý tretí človek! Mladšia a stredná generácia má možno pocit, že sa jej tento problém ešte dlho týkať nebude. Lenže práve títo ľudia majú rodičov vo vyššom veku, ktorí - ak ochorejú - budú potrebovať ich opateru.

Starať sa niekoľko rokov o človeka, ktorý sa stal cudzincom vo vlastnej rodine, pretože ju nespoznáva - na to treba načrieť až na absolútne dno fyzických, ale najmä psychických síl: "Mami, tá kniha, čo sme ju večer hľadali, je v chladničke. Podám ti ju?" "...už sa na mňa tak nepozeraj, ja som ti ten dôchodok naozaj nevzal, otec." "Moja manželka dnes netrafila z obchodu domov. Ešteže ju zbadal sused, ako blúdi, inak neviem..."

Zajatci zlyhávajúceho mozgu
V roku 1906 lekár Alois Alzheimer opísal chorobný stav 51-ročnej ženy, istej pani Detterovej, ktorý sa prejavoval časovo-priestorovou dezorientáciou, poruchami pamäti, depresiou, pocitmi stihomamu. Ešte za jej života sa mu zdalo, že ide o niečo iné ako bežnú demenciu. Po jej smrti objavil pri pitve mozgu mŕtve nervové bunky a narušené nervové vlákna - tzv. neurofibrilárne klbká. Opísal tieto zmeny, ale nevedel ich vysvetliť. Jeho poznámky k tomuto konkrétnemu prípadu sa dosiaľ zachovali.

Najznámejším pacientom s Alzheimerovou chorobou bol asi bývalý americký prezident Ronald Reagan. V novembri 1994 sa ku svojej chorobe verejne priznal, o dva roky už nespoznával svoju manželku.
"Dôležité je ochorenie diagnostikovať včas, pretože len skorý začiatok terapie dáva pacientom a ich rodinám šancu na zlepšenie kvality života," hovorí psychiatrička MUDr. Elena Žigová. Známy slovenský vedec prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., ktorého výskum umožnil objaviť hlavnú zložku smrtiacich neurofibrilárnych klbiek pri Alzheimerovej chorobe, tzv. proteín tau, prirovnal kedysi toto ochorenie k rozsvietenému paneláku, na ktorom postupne zhasínajú okná. Obrovská elektráreň, mozog so svojimi 360-tisíc kilometrami a linkami, skôr či neskôr vypne aj posledný generátor.

Pridružené ochorenia sa tesne pred smrťou prejavia v plnej sile. Odhaduje sa, že na Slovensku dostáva adekvátnu liečbu iba 5 až 10 percent pacientov s týmto ochorením. Pri podozrení na Alzheimerovu chorobu by mal praktický lekár zhodnotiť prvé príznaky a pacienta, resp. jeho príbuzných, nasmerovať ku špecialistovi - psychiatrovi alebo neurológovi.
Podľa prieskumu z marca tohto roka sa však v skorom štádiu ochorenia k neurológovi dostane iba 36 percent pacientov, v prípade psychiatrov je to dokonca len 8 percent. Lieky by sa však mali nasadiť v ľahších a stredných štádiách ochorenia, neskôr už nebývajú také účinné.

Paralýza ducha mení život od základov
"Nikdy nezvykla volať pred ôsmou ráno, ale v jeden deň odrazu už o pol šiestej zavolala, že máme prísť, lebo sa s ňou niečo deje. Netrafila do špajze," povzdychne si v spomienkach na mamu Zuzana Kocúriková. Obdobie prvej tretiny choroby je podľa nej pre postihnutého najstrašnejšie. Vlastne je ešte väčšinu času v poriadku, ale odrazu príde chvíľka zatmenia, "black out", a pacient nerozumie, čo sa deje, strašne sa bojí. Mária Kocúriková "zhasínala svoje okná" osem rokov. Neskôr už nevnímala okolitý svet.

Alzheimerovej chorobe sa nie nadarmo hovorí choroba príbuzných. Pacient s poslednými zvyškami funkčných neurónov v mozgu si už v konečnom štádiu neuvedomuje, že potrebuje elementárnu opateru. Tí, ktorí ho milujú, a ktorých on považuje za celkom cudzie bytosti, si však alzheimera odtrpia až do konca.
Redaktorka a dramatička Táňa Kusá sa z traumy, ktorú prežila so svojou chorou mamou, doslova "vypísala". Bol to pre ňu očistný proces, keď dala na papier oceňovanú divadelnú hru S mamou, ktorá sa hrá v Činohre SND v hlavnej úlohe s Máriou Kráľovičovou.

Ľudia sa často pýtajú, či možno vzniku Alzheimerovej choroby nejako zabrániť. Keďže príčinám jej vzniku vedci ešte stále presne nerozumejú, jednoznačný názor na to nejestvuje. Väčšina odborníkov sa však zhoduje v tom, že začiatok ochorenia, prípadne nástup nezvratných zmien osobnosti možno spomaliť aktívnym životným štýlom - cvičeniami na udržanie bystrého mozgu, zdravou životosprávou s dostatkom pohybu, udržiavaním sociálnych kontaktov, priateľstiev, spoločenských aktivít. Ak máte pochybnosti o zmenách v správaní vášho blízkeho, jeho reakcie sú čudné, iné ako predtým, môže to byť jeden z prvých varovných signálov. Zdravý mozog by mal byť do vysokého veku schopný plného intelektuálneho výkonu.

Nejde o schopnosť učiť sa, tá s vekom klesá. Reč je o pamäťovej kapacite a schopnosti tvoriť. Nebuďte ľahostajní k sebe ani ku svojej rodine, poraďte sa s praktickým lekárom. Možno sa vhodnou liečbou podarí oddialiť "paralýzu ducha" vašej matky, otca či manžela, pre ktorú by ste aj vy museli od základu zmeniť svoj život.

Kombinácia faktorov s predpokladom na rozvoj Alzheimerovej choroby
- pokročilý vek
- niekedy dokázaná dedičnosť, ale prevažujú prípady s náhodným výskytom
- rizikové faktory súvisiace so vznikom srdcovo
-cievnych ochorení: vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol
- predchádzajúce úrazy hlavy
- stres
- vysoká miera úzkosti a pesimizmu
- škodlivé vplyvy prostredia
- viac na www.starobanaruby.sk

Rozvoj varovných príznakov spočiatku nenápadne nastupujúce zmeny spojené so zvláštnymi "maniermi" alebo nevhodným správaním, niekedy to vyznieva ako karikovanie pôvodnej osobnosti, postupný nárast porúch pamäti, depresia, úzkosť, poruchy nálad, problémy s obsluhou domácich spotrebičov, telefonovaním, neskôr všeobecná zmätenosť, neschopnosť plánovať, riešiť komplexnejšie problémy, problémy spojené s jazykom, matematickými operáciami, úsudkom, dezorientovanosť v čase a priestore, v pokročilých fázach choroby poruchy spoznávania známych osôb, ilúzie, strácanie predmetov a následné obviňovanie okolia z okrádania, bludy a halucinácie, túlanie sa, poruchy spánku, prijímania potravy, strácanie schopnosti vyjadrovať sa rečou, úplná odkázanosť na opateru, imobilizácia až smrť.

Text: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: SHUTTERSTOCK