Silvia Petöová: Nehlaďme mužov proti srsti

V rozhovore prezradila, akí muži sa jej páčia aj to, že ženy podľa nej emancipáciu prehnali. A tiež, že by sa nebála hrať vo filme s kontroverznou témou.

Prichádzate z kurzu angličtiny. Je pre herečku z malej krajiny dôležité ovládať cudzie jazyky?
Zdokonaľujem sa v intenzívnom kurze angličtiny v malej štvorčlennej skupinke a som nadšená. Ovládanie angličtiny považujem za nevyhnutnosť – pre sledovanie filmov v originále, cestovanie a samozrejme, rada by som raz pracovala aj so zahraničnými produkciami. Navyše, čoskoro na Artfilm pricestuje môj herecký idol Jeremy Irons, ktorého milujem už dvadsať rokov  Určite sa kvôli nemu vyberiem do Trenčianskych Teplíc.

Chceli by ste sa s ním porozprávať osobne?
Ak by bola príležitosť, rada... Raz som Jeremyho Ironsa zažila na tlačovke v hoteli Carlton a prekvapilo ma, aký bol skromný. Potvrdila sa tak stará pravda, že najväčšie osobnosti sú skromní, niekedy až plachí ľudia. Nemajú hviezdne maniere, pôsobia nenápadne, nepotrebujú upútavať pozornosť. Jeremy akoby bol zahalený rúškom tajomstva. Obdivujem jeho úsporné herectvo a to, ako si vždy vyberá zaujímavé témy filmov. Teším sa, že takáto hviezda príde do Teplíc.

Môžu si aj slovenskí herci vyberať, v akých filmoch budú hrať?
Absolútne nie, často sú radi, ak si vo filme vôbec môžu zahrať. Slovenských filmov je ešte stále málo, naša kinematografia sa prebúdza a batolí. Chvalabohu, že sa za posledné tri roky začali nakrúcať seriály.

Je to pre hercov povzbudenie?
Určite áno, veď diváci mnohých hercov poznali len ako hlasy z dabingu. Pár fajnšmekrov poznalo hercov z divadla, ale nedá sa to porovnávať s absolútnou silou televízie. Herci konečne dostávajú satisfakciu za svoju prácu. Koľkokrát sme prepožičiavali svoj hlas zlým zahraničným hercom.

Koho ste dabovali vy?
Napríklad Jamie Lee Curtisovú, ale ju nepovažujem za zlú herečku. Nahovorila som však aj Pamelu z tristodielneho seriálu Dallas, ktorú hrala Victoria Principalová. Viac než jej herecké umenie zaujme skôr umenie plastického chirurga - jedného má aj za muža. Lenže my herci musíme z niečoho žiť, a tak sme často dabovali aj telenovely – a neraz poľudšťovali nie práve najlepšie herecké výkony. Dabovať dobrého herca je však dar.

Dá sa aj pri dabovaní odpozerať čosi z hereckého kumštu?
Keď dabujete dobrý výkon v sitkome, ako bol napríklad Dva a pol chlapa, iste. Dôležité sú dobre upravené dialógy. Aj medzi seriálmi a telenovelami sa nájdu čerešničky. Dallas bol fenomenálny seriál, stále má svojich divákov – vďaka dobre prepracovaným charakterom a hereckému obsadeniu.

Od čoho závisí úspech seriálu?
Vytvoriť dobrý seriál je ťažké. Ordinácia v ružovej záhrade má úspech, ale popri nej vznikli ďalšie seriály, ktoré už také populárne nie sú. Kde je kľúč k úspechu? Možno je zaujímavé lekárske prostredie...

Aj úroveň Ordinácie však kolíše, nie všetky časti sú divácky strhujúce.
Isteže, ale beží už veľmi dlho a stále má svojich verných divákov. V poslednom čase sa v deji vyskytlo veľa nešťastia. Myslím si, že seriály by mali prinášať viac pozitívneho. Dnes sú ľudia udlávení dobou, potrebujú problémy vyvážiť čímsi pozitívnym – láskou a peknými vzťahmi. Ja mám tiež rada náročné filmy, ale večer, keď prídem unavená, si namiesto môjho obľúbeného Almodóvara pustím radšej Denník Bridget Jones 

Prečo ste sa stali jednou z tvárí pripravovanej kampane Herečky proti domácemu násiliu?
Myslím si, že herci by mali podporovať zmysluplné projekty a zaujať verejne postoj. Domácemu násiliu totiž nečelia len ženy zo sociálne či intelektuálne slabého prostredia. Dokonca nejde vždy len o fyzické násilie, ale aj o psychický nátlak – manipulovanie, vydieranie, keď sa žena ocitne v područí muža, je na ňom závislá či už finančne alebo kvôli deťom. Mnohé ženy sa zo závislosti nevedia vymaniť - z ekonomických dôvodov, lebo po rozvode by napríklad deťom nemohli zabezpečiť rovnakú životnú úroveň.

Ako môžete týrané ženy podporiť?
Už tým, že o týchto veciach začneme hovoriť nahlas a téma domáce násilie prestane byť tabuizovaná, stane sa verejnou. Ženy nás môžu kontaktovať a my im odporučíme rôzne organizácie, ktoré im pomôžu. Častokrát od nich totiž odtiahne ruky aj rodina. Kampaň sa spustí od septembra a angažuje sa v nej dvanásť herečiek. Dúfam, že ženy sa prestanú báť a začnú si vážiť seba samé.

Mali ste s domácim násilím aj vy nejakú skúsenosť?
Osobne nie, ale prežila som dosť na to, aby som nehrala len životy iných postáv, ale aj podporila užitočnú kampaň. Takže keď ma požiadali o podporu, neváhala som. Kedysi som chcela študovať psychológiu, tieto témy ma zaujímajú.

Hovoríte o ženách, ktoré sú v područí mužov, no inokedy ste sa vyjadrili, že ženy emacipáciu možno prehnali a je ťažké nájsť pravého chlapa. Ako to teda je?
Mám pocit, že my ženy sme niekedy emancipované z núdze. Keď nemáte inú možnosť, stanete sa v rodine všetkým – živiteľkou, staviteľkou, udržiavateľkou domáceho krbu... Každá žena však podľa mňa vnútri túži byť ženou a odovzdať kormidlo do rúk niekoho iného. Je príjemné nebyť všetkým, lebo úloha živiteľa neskutočne vyčerpáva. Je fajn dokázať si, čo všetko zvládnem, ale od prírody je dané, že muža menej vyčerpáva byť silný na iných frontoch ako žena. Niektorí muži akoby sa tejto úlohy radi vzdali a my sme z úlohy emancipovanej ženy už unavené. Lebo keď rytier nechce byť rytierom, stanete sa ním vy – a to je emancipácia z donútenia. Ktorá žena netúži mať doma muža, ktorého si môže vážiť? Pre jeho osobnosť a prácu, ktorá vzbudzuje rešpekt. Muž sa nikdy nemôže cítiť dobre v úlohe pani domácej.

Ste skôr za tradičnú deľbu práce?
Určite. Ženy sú od prírody silné, majú posunutý prah bolesti a dokážu vydržať veľa. Inteligentná žena však vie, ako nebyť mužom, ale zároveň správne viesť ich spoločnú loď. Nemám potrebu ani chuť vytrhávať kormidlo z rúk mužovi a ak som ho niekedy v rukách držala, tak z donútenia. Najlepšie je, ak každý vie, čo je jeho úloha a obaja sa dopĺňajú. Páči sa mi, keď muž zostane mužom, nie je zženštilý, ale vie oceniť ženskosť. Neuznávam feministky. Myslím, že za posledné roky sa roly trochu poplietli a spokojní nie sú ani muži, ani ženy. Úspešná žena nechce mať vedľa seba handru či bábiku.

Akí muži sa vám páčia?
Mužní – to však neznamená, že držia v ruke kreditky a búchajú do stola. Skôr ženy rešpektujú, ľúbia ich a vážia si ich.

Považujete sa za znalkyňu mužov? Najnovšie ste aj členkou poroty v súťaži Muž roka.
Nie som znalkyňou mužov, vždy nanovo zistím, že im až tak nerozumiem. Mám deväťročného synčeka a niekedy mám pocit, že medzi ním a veľkými mužmi nie je až taký rozdiel. Rovnako ako všetci muži aj môj syn musí byť chválený, neznáša kritiku a keď nie je dobre najedený, je morózny. Mužov netreba hladiť proti srsti, ale narábať s nimi opatrne. Nezabúdať na to, že sme rozdielni. Cez môjho malého muža som pochopila veľa o veľkých mužoch.

Zmenilo vás materstvo?
Úplne, bol to najväčší zlom v mojom živote. Začala som si veľa vecí uvedomovať nanovo. Myslím si, že deti treba počúvať, lebo nám o nás povedia najviac pravdy – niekedy príjemnej, inokedy nepríjemnej. Vo svojej naivite a bezprostrednosti vedia veľa vecí vycítiť skôr ako dospelí. Materstvo ma neustále obohacuje, s deťmi ma to veľmi baví. Raz by som rada spolupracovala na programe pre deti.

Ako ste sa dostali k súťaži Muž roka?
Organizátor tejto súťaže David Novotný ma oslovil, či by som šla do poroty. Dosť ma to pobavilo, ale povedala som si, že to môže byť vtipné. Budem láskavá porotkyňa. Ktovie, či sa podarí, aby bol mužom roka zasa Slovák - ako naposledy Martin Šmahel.

Pôvodne ste mali hrať postavu mafiánskej milenky Pipiny v Mafstory vy. Prečo ste odmietli?
Keď sa hľadala predstaviteľka Pipiny, Karol Vosátko ma oslovil, či si ju nechcem zahrať. Práve vtedy som však dostala ponuku aj na účinkovanie v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Nebolo jasné, či by som mohla pracovať pre dve konkurenčné televízie. Chcela som si vyskúšať dramatický seriál, tak som sa rozhodla pre Ordináciu. Nebojím sa však vystreliť si sama zo seba, je to výborný relax. Aj pre herca je dobré, ak hrá viaceré typy postáv.

Ako sa vám hrá Tereza, majiteľka kaviarne v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade?
Tereza je zaujímavá a silná žena, ktorá sa pod tlakom okolností ocitla v problémoch. Vôbec neviem, čo s ňou bude. Prešla obrovskou zmenou osobnosti, zo serióznej matky sa stala gamblerkou, potom ju podviedol milenec a obral ju o peniaze. Niektoré veci viem pochopiť, ale niektoré mi nie sú až také blízke – napríklad závislosť od hracích automatov.

Máte šancu hovoriť do scenára?
Môžeme o ňom diskutovať. Teraz prišiel nový tím scenáristov, uvidíme. Chápem však, že keby tridsať hercov rozprávalo scenáristom do deja, asi by to nešlo.

Ešte stále koketujete s myšlienkou začať podnikať?
Herectvo je povolanie, kde človek stále musí myslieť na zadné vrátka. Nerobí mi dobre pocit úplnej závislosti a nevyspytateľnosti. Keď máte dieťa, cítite sa zodpovedná za to, aby ste nežili z ruky do úst. Teraz práca je, nakrúca sa, čo bude ďalej, neviem. Ale bavilo by ma podnikať, byť spoluproducentkou. Teraz hrám v ordinácii, dabujem, pracujem na mutáciách televíznych reklám, moderujem a spolupracujem na jednom českom scenári. Som otvorená mnohým aktivitám. Môj sen je nakrútiť dobrý film.

Silvia Petöová, herečka, 39
Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Ako hosťujúcu herečku ju videli diváci v SND v postave Salome predstavení  Herodes a Herodias a v absurdnej dráme Ach, otecko, otecko... V Divadle Astorka - Korzo ´90 hosťovala v Plešatej speváčke, v Kabarete, v predstavení Herold a Maude a v ďalších. Niekoľko rokov pôsobila na Novej scéne v Bratislave a Trnavskom divadle. Zahrala si vo filme Silnejší než já, Zima, Noc lukostrelca, účinkovala v seriáli Rodinné tajomstvá. Spolu s Marekom Majeským sa stretla pri nakrúcaní krátkeho  študentského filmu Kristíny Herczegovej z mafiánskeho prostredia pod názvom Prenasledovanie. V TV Markíza kedysi moderovala eroticky ladenú reláciu Láskanie. Teraz hrá v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Má deväťročného syna Filipa.

Text: Katarína Sedláková pre Pravda Ženy
Foto: Ivona Orešková pre Pravda Ženy