Presunúť na hlavný obsah

Ako zvláda muž materskú dovolenku?

Rodinné vzťahy

Juraj Gajdoš učí telocvik a jogu a so svojou dcérkou Emou strávil na "materskej" dovolenke skoro rok.

Muži by si podľa neho prvé mesiace a roky svojich detí nemali dať ujsť, lebo práve vtedy ich môžu naučiť nebáť sa a presadiť sa.

"Manželka dostala ponuku práce v divadle vo svojom odbore a ja som práve o prácu prišiel. Mohol som síce učiť na gymnáziu, ale keď sme sa o tom s manželkou rozprávali, zistili sme, že by som zarobil asi o päťtisíc korún viac, ako by sme zaplatili opatrovateľke, ale dieťa by si nás poriadne neužilo. A za to nám to nestálo," argumentuje Juraj Gajdoš, otec dnes už štyriapolročnej Emy.

Dohodli sa teda, že s dieťaťom ostane doma otec, ale budú sa s manželkou striedať. "Nebol som klasickým otcom na materskej na plný úväzok. Popri dieťati som sa venoval aj cvičeniu jogy," hovorí Juraj.

Ráno na ôsmu išiel vyučovať jogu, okolo desiatej sa vrátil prevziať dcérku a manželka odišla do práce. Keď sa popoludní vrátila, on išiel cvičiť ďalší kurz. Keď si chcel zacvičiť doma, neodsúval malú bokom, brali to spolu ako hru. Jogová hora bola pre Emu výborným tunelom, pri polohe zajaca si zas rada naňho vyliezla. "Hlavne, nech vidí, že cvičiť je potrebné, potom to hádam bude robiť aj ona. Deti potrebujú vzory," tvrdí Juraj.

Priestor pre seba sa mu zmenšil. Keď musel pracovať na počítači, využíval čas, keď dcéra spala, ale po nociach, lebo po obede väčšinou zaspal spolu s ňou. Obvyklým pocitom žien na materskej - izoláciou, však netrpel.S manželkou mali úlohy rozdelené, takže nemal na sebe starostlivosť o dieťa, o domácnosť aj o "pracujúceho partnera". Nemusel čakať manželku až večer a s teplou večerou. Aj tak sa počas svojej materskej naučil variť aspoň niečo a objavil celkom nový, z vlastného detstva už zabudnutý svet.

Ihrisko je jedna rodina
S Emou boli stále v pohybe, raz v obchode, raz na jednom ihrisku, inokedy na inom, vždy sa niečo dialo. "Bolo to pre mňa pestré a zaujímavé obdobie," tvrdí Juraj. Zistil, že ihrisko je jedna rodina: ak je jedno dieťa hladné, druhé si pýta tiež, tak sa všetci ponúkajú. Keď sa niekomu niečo stane, všetci pomáhajú a radia si, aj na preliezačke a na šmýkačke. "Muža, ktorý to zažije, to veľmi obohatí. Je to, ako keď prehodíte výhybku a odrazu sa ocitnete v inom svete, získate na všetko iný pohľad," hodnotí Ako telocvikára a učiteľa jogy ho prekvapilo, že také malé dieťa je v ustavičnom pohybe a vôbec nie je unavené. "Dieťa stále niečo robí a stále niečo tvorí. Aj rodič musí byť v ustavičnom pohybe, a to nielen preto, aby sa dieťaťu nič nestalo, ale aby sa mu venoval. Jednoducho nemôžete zastať," konštatuje Juraj.

Muž s kočíkom je rarita
Je muž na materskej iný ako žena? Podľa Juraja Gajdoša určite. "Stretával som málo oteckov s kočiarom a na ihrisku, keďže nás nebolo veľa, bol som pre deti, mamičky aj babičky zaujímavý ako iný element," usmieva sa. Aj ako člen rodičovského centra Prešporkovo bol jediný muž. Ako učiteľ vnímal, že sa môže venovať svojmu dieťaťu. Ako telocvikár si pochvaľuje, že s ním bol práve v období, keď je dieťa v ustavičnom pohybe a mohol ho veľa naučiť. Až neskôr si uvedomil, že trojročné i štvorročné deti sa boja vyjsť na schody. "Ja som Emu povzbudzoval a pomáhal som jej, vedel som, čo je bezpečné a ona sa pri mne naučila nebáť sa," tvrdí.

Priznáva, že matky sú úzkostlivejšie a staré matky ešte viac. Od otcov deti tak často nepočujú dávaj pozor, toto nerob, ublížiš si, tam nelez, spadneš. "Chápem, že mamičky sa o dieťa viac boja, lebo s ním žijú už počas tehotenstva a babičky niekedy už nie sú také mobilné, aby vedeli dieťaťu pomôcť. Ale práve preto otcom veľmi radím, aby si toto obdobie života svojich detí nedali ujsť, lebo vtedy ich ako muži môžu naučiť nebáť sa a presadiť sa," vraví Juraj Gajdoš. Mužský aspekt môže dať dieťaťu veľa, aj keď je ešte malé.

"Nie sme najmladší rodičia, niečo sme už urobili pre svoju prácu, aj sme si užili jeden druhého a naše dieťa bolo dlho očakávané. Mne pocit, že som so svojím dieťaťom, nemôže vynahradiť nič. Svoje aktivity som ustrihol možno až priveľmi," vraví Juraj. Keď bol preč od rodiny iba týždeň, a to na odbornom seminári, ktorý viedol v Nemecku, za tých pár dní videl, aké úžasné pokroky dcérka spravila a prišlo mu ľúto, že on pri tom nebol.

Text: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Ivan Majerský pre Pravda Ženy