Vysvedčenie nie je ligová tabuľka

Koniec roka je čas, keď si rodičia obvykle naplno uvedomia jeden dôležitý životný fakt: moje dieťa nie je dokonalé. Nech sa tomu akokoľvek bránime, najradšej by sme na papieri videli samé jednotky odhora až nadol. Na konci školského roka sa ukáže aj jeden zaujímavý paradox rodičovskej výchovy: deťom hovorievame, že sa neučia pre známky, ale keď držíme v rukách ich vysvedčenie, nespokojne krčíme nosom. Kto sa v tom má potom vyznať?

Neučíš sa pre známky, ale s trojkami domov nechoď!
Ak chcete zabrániť takémuto zmätku, držte sa starého pravidla: neporovnávaj. Každé dieťa je iné a kým pre jedno je dvojka zlou známkou, lebo svedčí tom, že žiak sa v škole "flákal", pre druhého je taká istá dvojka životným úspechom, lebo si ju vysedel nad domácimi diktátmi alebo nad príkladmi z príručky. Keby rodičia dokázali vidieť svoje dieťa ako jedinečnú bytosť a zbavili by sa pocitu, že známky sú to isté ako umiestnenie v ligovej tabuľke, všetci by si vydýchli.

Mnohí rodičia si zvykli brať jednotky ako samozrejmosť - a to nielen z výtvarnej alebo z telocviku - a každá iná známka im vyráža dych. Kto by nechcel mať dokonalé dieťa? Napriek tomu dokonalé dieťa nemá nik.

Možno sa váš potomok od pol roka nezlepšil, ako sľuboval. Možno si jeden či dva predmety dokonca zhoršil. Ale možno sa mu práve v uplynulých mesiacoch začalo dariť v niečom úplne inom, ako je škola. Možno sa zlepšil v športe. Možno už stretol či stretla svoju prvú lásku. Alebo sa dostal do novej triedy a podarilo sa mu nájsť si tam kamarátov. To všetko sú pre dieťa dôležité veci, dokonca dôležitejšie ako škola.

Tak ako pre dospelého by jeho práca nemala byť všetkým, ani dieťa nie je iba žiak a škola nie je všetko. Dokonalý jednotkár ešte nemusí byť v živote šťastný a spokojný. Ale ak sa učí poradiť si, vychádzať s druhými, bojovať sám so sebou, ak okúsi svoje víťazstvá i prehry, potom sú jednotky naozaj len čerešničky na torte.

Skúste sa na vysvedčenie pozrieť z iného pohľadu: nie ako na čísla na stupni víťazov, ale hoci ako na známky poroty v tanečnej súťaži. Rozhodujú síce o ďalšom postupe, ale zďaleka nie o celom ďalšom osude. Nemusia byť objektívne, aj každý z porotcov má iný pohľad. Každému súťažiacemu sedí niečo iné a každý je v danom období v inej kondícii.

Jednotka od rodičov
Skôr, ako o vysvedčení vyslovíte čo i len slovo, mali by ste si to poriadne rozmyslieť. Vaše dieťa totiž s napätím čaká na vysvedčenie, aké mu dáte vy ako rodičia. Ako vy zhodnotíte jeho prácu, jeho výsledky, ako si svoje dieťa "oznámkujete", to sa mu vryje do pamäti poriadne hlboko. Aj keby to bol tínedžer, ktorý sa tvári, že mu je váš názor absolútne voľný.

Jediná vec, po ktorej túži každé dieťa bez rozdielu, je láska rodičov. Pocit istoty, že ho prijímame a máme radi také, aké je, aj s jeho chybami a nedostatkami, je pre jeho ďalšiu životnú cestu nesmierne dôležitý, v porovnaní s tým známky neznamenajú nič. Neviete si ani predstaviť, ako veľmi môže človeku skomplikovať život pocit, že nie som dosť dobrý. Medzi kamarátmi, v práci, v manželstve.
 
Úplne najčarovnejšia veta, ktorú dieťa môže od vás počuť, je: sme na teba pyšní! Máme z teba radosť! To je pre každé dieťa tá najväčšia jednotka s hviezdičkou a ešte dvakrát podčiarknutá. Z úst rodičov však nemusí vyjsť iba pri jednotke, ale pri akejkoľvek inej známke, kde je to na mieste, a dokonca aj pri akomkoľvek inom úspechu.

Ak s vysvedčením nie ste spokojní vy ako rodičia, radšej sa najprv opýtajte na názor svojho dieťaťa. Verte, že dieťa vie, kam až siahajú jeho rezervy. Keď vám podá do rúk výsledok svojej práce, stačí sa ho len spýtať, či je vysvedčenie podľa jeho mienky dobré alebo mohlo byť lepšie.

A keď budete kritizovať, nezabudnite, že vždy sa nájde niečo, čo sa dá aj pochváliť. Nemusíte byť hrdí len na jednotku z hudobnej, ale skúste porozmýšľať, čím vás vaše dieťa v poslednom čase potešilo. Čo iné sa mu podarilo? A vôbec to nemusí súvisieť so školou.

Ak prídete na niečo mimo školy, môžete pokojne pravdivo povedať: "Vysvedčenie mohlo byť lepšie, ale v basketbale si dobrý. Tak verím, že zaboduješ aj v škole."

Jasné, že jednotka, to ti ide!
Viacerí rodiča oceňujú len zlepšenie, ak si dieťa udrží rovnaké známky, ako malo, to sa neráta. Pritom udržať si dvojku je pre niekoho náročné a taká práca si tiež zaslúži pochvalu.

Často sa doma cení iba známka, ktorá je "vydretá", a predmety, ktoré idú dieťaťu hravo, sa prejdú mlčaním, napríklad jednotka z výtvarnej. Ak dcére ide slovenčina, jednotku považujeme za samozrejmosť. Ak jej ide veľmi dobre matematika, dvojka by nás hlboko urazila. Lenže aj v živote sa cení nielen dril, ale aj talent. Skúste preto aj tieto predmety pri svojom "známkovaní" oceniť: na to máš talent, to ti ide!

Keď hodnotíte dieťa ako rodičia, mali by ste vedieť aj to, koľko úsilia ho ktorá známka stála. Ak váš syn presedel nad cvičeniami za tých pár mesiacov veľa hodín alebo chodil na doučovanie, treba pochváliť jeho snahu, nech by bol výsledok akýkoľvek. Dieťa potrebuje od rodičov počuť: "Viem, koľko času a námahy si tomu venoval a cením si to!"

Máš na viac!
Poviete si, dobre, chváliť a s kritikou opatrne, ale čo ak je kritika na mieste? Čo ak dieťa známkami "podlieza svoju latku", učí sa horšie, ako by mohlo? Vtedy treba jasne povedať: máš na viac! Ak máte pocit, že vaše dieťa naozaj nie je v škole za čo pochváliť, určite sa to netýka všetkých predmetov, a to nezabudnite spomenúť. Kritiku teda treba smerovať presne: v matike máš na viac! Slovenčinu si odflákal!

Namiesto trestov alebo nútených nápravných opatrení si však vyžiadajte návrhy, čo s tým spraviť, priamo od dieťaťa. Nestačí len "zlepším sa", ale aj ako to chce dosiahnuť - aj dieťa by malo byť konkrétne. Napríklad budem sa učiť tento predmet nie 15 minút, ale pol hodiny. Tento predmet sa budem učiť tak, že si budem písať osnovu.

Uč sa pre seba! Dostaneš odmenu...
Na konci školského roka sa v plnej nahote ukáže aj ďalší paradox rodičovskej výchovy: hučíme do nich, že sa učia pre seba, ale za odmenu za dobré známky im kupujeme čoraz drahšie veci. V správnom preklade to znamená: robiť niečo pre seba, znamená získať niečo materiálne.

Mobil, MP3 prehrávač, počítač? Je to dosť dobrá cieľová prémia? Alebo stačí nový bicykel? Psychológovia radia, že najlepšou odmenou pre dieťa je zážitok, spoločný čas strávený s rodičmi, výlet alebo len pozvanie na zmrzlinu do cukrárne, podľa vkusu. Ak chcete dať svojmu dieťaťu napríklad mobil, nemusí ho dostať práve za vysvedčenie.

Ako si zachovať chladnú hlavu

1. Dopredu sa na vysvedčenie svojho dieťaťa pripravte
ak chodíte na rodičovské združenia alebo sa so svojím dieťaťom učíte, známky by pre vás nemali byť prekvapením, ak považujete školu za výsostnú sféru zodpovednosti svojho dieťaťa, môžete utrpieť šok, niektorým rodičom pomôže, ak si v predvečer vyberú svoje vlastné vysvedčenia
2. Neoceňte známky, ale snahu
tá istá dvojka či trojka je pre jedného úspech a pre druhého lenivosť
3. Za známky dieťa netrestajte
a to nielen fyzicky, ale ani slovnými útokmi a urážkami ("to si taký hlúpy, že s takými známkami chceš ísť kopať kanály?"), nie je náhodou v niečom po vás?
4. Vždy niečo pochváľte
žiadna dobrá známka nie je samozrejmá, ak sú známky zlé, tak zrejme nie zo všetkých predmetov, oceniť sa dajú aj úspechy dieťaťa mimo školy
5. Známky a rodičovská láska sú dve veci
dieťa musí vedieť, že ho máte radi, aj keď nie je v škole úspešné, ak chcete zmenu, treba ho k nej povzbudiť
6. Prejavte dôveru
dôvera rodičov a spoločná dohoda, konkrétne návrhy dieťaťa a ich kontrola by mali viesť k zmene

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK