Čo nesmie chýbať v pracovnej zmluve

Čo v takejto zmluve musí byť uvedené podľa zákona a na čom sa môžete so zamestnávateľom vzájomne dohodnúť?

Na čo sa pripraviť
"Ak máte záujem uzatvoriť pracovnú zmluvu s vaším budúcim zamestnávateľom, musíte si predovšetkým uvedomiť, že podpisom pracovnej zmluvy vzniká pracovný pomer, podľa ktorého ste ako zamestnanec zaviazaný riadne plniť pracovné úlohy a dodržiavať pracovný čas a pracovnú disciplínu," tvrdí právnik v príručke Let' s work, ktorú vydala spoločnosť Profesia a ktorá má pomôcť ľuďom nájsť si prácu.

"Zamestnávateľ je povinný vás ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy riadne oboznámiť ako budúceho zamestnanca s pracovnými, ako aj so mzdovými podmienkami. Rovnako si môže od vás vyžiadať pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní z vášho predchádzajúceho zamestnania," dopĺňa právnik.
Chcete sa zamestnať v banke, na pošte alebo tam, kde budete prichádzať do kontaktu s financiami? Pokiaľ sa na výkon práce vyžaduje vaša bezúhonnosť, môže si firma vyžiadať aj informáciu o bezúhonnosti podľa § 41 Zákonníka práce. V takom prípade budete potrebovať negatívny výpis z registra trestov.

Čo v zmluve byť musí
Ako teda nepodpísať niečo, čo môžete neskôr ľutovať? "Pracovná zmluva musí podľa zákona obsahovať druh práce, ktorú budete vykonávať, a charakteristiku tejto práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, pokiaľ nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve," objasňuje právnik.
Pokiaľ pracovná zmluva neobsahuje niektorú z uvedených náležitostí, je zamestnávateľ povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa vzniku pracovného pomeru vyhotoviť a doručiť vám písomné oznámenie o doplnení chýbajúcich údajov.

Ešte pred podpisom zmluvy možno stojí za úvahu navrhnúť k nej rôzne dodatky aj s vašimi požiadavkami. Napríklad pokiaľ študujete, môžete firme navrhnúť, že vám nebude brániť v štúdiu a umožní vám čerpať študijné voľno. Po podpise zmluvy by ste tento ústupok už len ťažko presadzovali. Je, samozrejme, na rozhodnutí zamestnávateľa, do akej miery vám to povolí, ale za pokus to stojí.

Trvajte na písomnej podobe
Zákonník práce v § 42 určuje, že pracovná zmluva musí mať písomnú formu. Ak túto zásadu firma poruší, môže byť pokutovaná príslušným inšpektorátom práce. Čo však robiť v prípade, ak vám zamestnávateľ pracovnú zmluvu nedal na papieri a pracovný pomer potvrdil len ústne?
Právnik radí: "Aj ústna pracovná zmluva je platnou pracovnou zmluvou, hoci nemá písomnú podobu. Napriek tomu odporúčam trvať na písomnej forme pracovnej zmluvy, pretože jedine písomná pracovná zmluva vám môže, rovnako aj zamestnávateľovi, zaručiť právnu istotou pri pracovno-právnych vzťahoch." V opačnom prípade sa vystavujete riziku, že v prípadnom súdnom spore budete musieť preukazovať, na akých podstatných náležitostiach ústnej pracovnej zmluvy ste sa dohodli.

Pracovná zmluva musí podľa zákona obsahovať:

A. Druh práce: ide o prácu, ktorú budete ako zamestnanec vykonávať. Zákonník práce presne neurčuje, ako široko má byť v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce. Vyžaduje však stručnú charakteristiku vykonávanej práce, na základe ktorej získate konkrétnu predstavu o tom, aké činnosti budete pre zamestnávateľa vykonávať. Čiže tento bod je plne v kompetencii vášho zamestnávateľa, záleží len na vás, či pristúpite na jeho podmienky alebo nie. Tieto podmienky sú záväzné po celý čas trvania vášho pracovného pomeru. Zmeniť ich je možné iba v prípade, ak sa obe strany, čiže vy aj váš zamestnávateľ, dohodnú na ich zmene. Firma vás môže poveriť, prirodzene, aj inými prácami, ako zvyčajne vykonávate, napríklad ak ste robotník a poveria vás upratovacími prácami v prevádzke. Ale pokiaľ máte v pracovnej zmluve uvedenú konkrétnu profesiu, povedzme elektrotechnik, je vyššie uvedená možnosť na výkon takýchto prác v podstate vylúčená. Dbajte preto o to, aby ste druh práce mali určený čo najkonkrétnejšie.

B. Miesto výkonu práce: Zákonník práce presne nevymedzuje, ako má byť dohodnuté, jeho vymedzenie závisí najmä od organizačnej štruktúry zamestnávateľa. Malo by byť čo najpresnejšie určené, vrátane uvedenia ulice a popisného čísla. Zvyčajným miestom výkonu práce je sídlo zamestnávateľa. Zákonník práce však nevylučuje, aby ste si s firmou dohodli viac miest výkonu práce, pokiaľ má váš zamestnávateľ po celom Slovensku viac pobočiek a pracovísk. Tieto skutočnosti môžu byť pre vás veľmi dôležité v prípade, ak vás vyšlú na pracovnú cestu. Nárok na stravné sa vám začína počítať v okamihu opustenia miesta výkonu práce uvedeného v pracovnej zmluve, pokiaľ váš zamestnávateľ neurčí začiatok pracovnej cesty inde. Preto si už pred podpisom pracovnej zmluvy dobre preverte, kde budete prácu vykonávať.

C. Mzdové podmienky: Tie majú byť súčasťou pracovnej zmluvy, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Konkrétne podmienky poskytovania mzdy, jej náhrady a iných mzdových zvýhodnení si upravuje každý zamestnávateľ samostatne vo svojich vnútorných predpisoch.

D. Deň nástupu do práce: Môže byť dohodnutý konkrétne od určitého dátumu alebo od určitej konkrétnej udalosti, pričom Zákonník práce presne neupravuje, akým spôsobom sa má deň nástupu do práce dohodnúť. Pracovný pomer i napriek uzatvoreniu pracovnej zmluvy vzniká až dňom vášho nástupu do práce. Ak bezdôvodne nenastúpite v deň určený v pracovnej zmluve ako deň nástupu do zamestnania, pracovný pomer nevznikne. Toto však neplatí, ak ste v danom čase práceneschopní alebo ste na OČR a zamestnávateľa o tom budete vopred informovať.

Text: -jpa- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK