Miláčik, požičiaš mi auto?
Každý muž je citlivý na svojho štvorkolesového tátoša. Chcete si ho požičať? Narazíte na hradbu výhovoriek.
Muži vravia, že žena za volantom je hotová pohroma (teda až na pár výnimiek). Podľa nich nevieme parkovať, jazdíme pomaly a nevieme sa orientovať, z čoho vznikajú zmätky na cestách. Ak ho poprosíme, či nám požičia auto, radšej nás odvezie on sám. Na jeho miláčika totiž nesmie siahnuť cudzia ruka (áno, nič na tom nemení ani fakt, že ste jeho zákonitá).
Neviete zaparkovať medzi dve za sebou stojace autá a chcete, aby vás to naučil on? Súhlasil? Pozor! Ešte nemáte vyhrané! Pripravte sa totiž na pestrú škálu rôznych grimás, poznámok či takmer srdcového infarktu keď sa vám podarí z piatich pokusov "hodiť" spiatočku len raz. On nechápe prečo je taký problém pozerať do spätného zrkadla, vytočiť "plný" a zacúvať. Vy nerozumiete prečo je taký nervózny, veď je to len šiesty nevydarený pokus. Potíte sa, a po pol hodine "výcviku" vám robí problém už i naštartovať auto. Odhodlanie naučiť sa zaparkovať vás pomaly opúšťa, až to nakoniec vzdáte. Pre pokoj v rodine.
Nemám na to trpezlivosť
"Keď som sa presťahovala do Bratislavy, poprosila som svojho priateľa, či by si so mnou nedal pár skúšobných jázd. Predsa len, jazdila som málo a aj to v menšom meste. Súhlasil a ja som sa tešila. No už po desiatich minútach mi bolo jasné, že to bude boj. Motor mi zhasol na prvej križovatke, "skackavý benzín" tiež nebolo to, po čom by on túžil a živá navigácia (rozumej príkazy typu: zaboč v ľavo, tento jazdný pruh je len pre ženy a podobne) zasa nebolo to, čo by zdvíhalo náladu mne. Bola to naša prvá i posledná jazda. Viac som ho o to nežiadala", priznala sa Zuzana.
Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
