Chcem ísť stanovať s kamarátmi
Dovolenka s dospievajúcim dieťaťom môže byť poriadna otrava pre všetkých zúčastnených.
Tínedžer sa cíti ukrivdený, že namiesto nudných rodičov nemôže tráviť leto so svojou partiou a svoje znechutenie dáva okato najavo. A tak raz príde čas, keď sa rodičia musia rozhodnúť, či dajú svojmu potomkovi voľnosť, ktorej sa tak vehementne dožaduje.
Spomínate si na svoje posledné dovolenky so svojimi rodičmi, keď ste sa už cítili dostatočne dospelí na to, aby ste mohli leto tráviť podľa svojich predstáv? Teraz sa úlohy už vymenili a možno práve toto leto vás syn alebo dcéra prekvapia nápadom: čo keby som išiel stanovať s kamarátmi?
V prvom momente možno zalapáte po dychu a v duchu si predstavíte tie najhoršie možné scenáre, ktoré si vyžadujú zásah sanitky, požiarnikov alebo polície. Možno vidíte ako živý obraz bujarej zábavy v partii nadrogovaných či alkoholom otrávených trosiek. A vzápätí máte pred očami pôrodnú sálu a vaše budúce vnúča ako plače v kočíku. Môže sa táto nočná mora stať skutočnosťou? To nezávisí len od vašich detí, ale aj od vás.
Ste si istí?
Každé dieťa je na samostatnosť zrelé inokedy, každé unesie inú dávku slobody. Podľa názoru psychológov by však rodičia nemali púšťať bez dozoru dieťa mladšie ako 15 -16 rokov. To je však hranica, od akej je možné skúmať, či je dieťa dostatočne zrelé na to, by strávilo nejaký čas mimo domu, nie automatický vekový limit nároku na slobodu. Či to môžete ako rodičia risknúť, o tom vás musí dieťa presvedčiť svojím správaním aspoň pár mesiacov predtým.
Prepadová jednotka
Ak máte pocit, že sa na svoje dieťa môžete spoľahnúť, aj tak by ste mali okrem svojho potomka poznať aj väčšinu detí, s ktorými si bude užívať pár dní mimo domu. "Nech syn či dcéra protestujú, rodičia majú právo vedieť, s kým ich dieťa ide, kam ide, kde bude bývať a dokonca aj to, ako chcú tráviť voľný čas. Rodič by mal trvať na tom, že bude s dieťaťom v kontakte," hovorí psychologička Katarína Hatráková.
To však neznamená, že otec alebo matka majú fungovať ako "stíhačka" a dieťa kontrolovať telefonicky niekoľkokrát za deň alebo sa dokonca vypraviť na miesto činu ako prepadová jednotka. Takú hanbu by ste predsa svojmu potomkovi urobiť nechceli - ak vás tieto myšlienky pokúšajú, radšej ho nepustite vôbec.
Určite si pravidlá
Pre takmer dospelých ľudí je totiž mimoriadne podstatný pocit, že ich rodičia už berú ako partnerov a nie ako malé deti. Ak im prejavíte svoju dôveru a zároveň si dohodnete pravidlá, môžete dúfať, že všetko vypáli dobre. Výmenou za dôveru sú totiž ochotní prijať aj svoj diel povinnosti.
Ak si myslíte, že vaše dieťa je dostatočne spoľahlivé, tak sa s ním určite dá dohodnúť, že sa bude pravidelne ozývať samo. Osvedčeným modelom je napríklad rodičovský návrh: "Neviem, kedy je ti vhodné volať, tak radšej zavolaj ty raz za deň - hocikedy." Takouto dohodou namiešate dieťaťu voľnosť a zároveň povinnosť, čo je výborná kombinácia na preverenie zodpovednosti.
Nemusíte vyzvedať presný program každého dňa, ale máte právo vedieť, či chce vaše dieťa s partiou povedzme surfovať, alebo len sa kúpať a člnkovať, či chce chodiť po horách, alebo plánuje zliezať horolezeckú stenu, či budú nocovať v chate, alebo pod stanmi. Ak máte obavy z prostredia, skúste sa dohodnúť, že si miesto preveríte vopred a vyberte sa tam najprv na rodinný výlet. Keď dieťa cíti, že rodič ho nechce kontrolovať, ale že mu ide o jeho bezpečie, malo by to pochopiť.
Kedy radšej povedať nie
Možno napriek tomu, že svojmu dieťaťu dôverujete, kamarátov poznáte a voči miestu ich pobytu nemáte žiadne námietky, cítite veľký strach. Je to pochopiteľné, ak máte dieťa pustiť spod svojich ochranných krídiel po prvý raz. V takom prípade je lepšie čeliť odporu svojho dieťaťa ako vlastnému strachu, radšej ho nikam nepustíte, akoby ste mali prežívať bezsenné noci.
Ak sa so svojimi pocitmi dieťaťu priznáte a úprimne mu to vysvetlíte, napokon vás pochopí. V tej chvíli prežíva svoju životnú tragédiu a využije všetky dostupné prostriedky, aby vás prinútilo zmeniť názor. Ale napokon sa s vaším rozhodnutím bude musieť zmieriť a ak je naozaj také zrelé, ako sa tvári, tak zvládne aj to.
Celkom iná situácia je však vtedy, ak vaše dieťa už niekoľkokrát v drobných skúškach zodpovednosti zlyhalo. Nestačí len "sekať dobrotu" dva týždne pred termínom odchodu, rodičia nemajú dôvod veriť, že teraz to zvládne dobre. Strach o bezpečnosť dieťaťa aj obavy z toho, že situáciu nezvládne sú dobrým dôvodom na to, aby ste povedali nie.
Problém nie je ani tak v tom, či dieťaťu niečo zakážete, ale ako mu to vysvetlíte. "Horšie ako zákaz samotný je zlý spôsob, akým rodičia deťom veci zakazujú," tvrdí psychologička. Tínedžeri radi o všetkom diskutujú a predovšetkým o otázkach svojich práv a povinností. Dôvody im treba vysvetliť, ale o zákaze už nepolemizovať, inak by ste sa dali vtiahnuť do debaty, ktorá nemá konca alebo by ste sa napokon dali zmanipulovať tam, kam nechcete. "Čím viac deti obmedzujeme, držíme pri sebe, tým viac chcú odísť, odtrhnúť sa od nás. Prejavená dôvera by mala fungovať lepšie ako striktné zákazy. Ale to je teória, ktorá nefunguje úplne stopercentne," priznáva školská psychologička Eliška Kostelníková.
Neželané tehotenstvo
Rodičia mladých dievčat sa boja ešte viac ako rodičia chlapcov, a to z pochopiteľných príčin: na dievča bez dozoru čaká ešte viac nástrah. Ak sa chcete vyhnúť neželanému tehotenstvu alebo chcete dieťa uchrániť pred zlou skúsenosťou, verte, že zvedavosť a túžba po slobode raz nad poslušnosťou zvíťazia. Deti nič neochráni pred nebezpečenstvom tak ako vlastný rozum.
Možno chce ísť s partiou, do ktorej patrí aj jej priateľ - ak ho dobre poznáte a veríte, že zvládne okrem seba aj úlohu ochrancu vašej dcéry, môžete si to s ním aj tak ešte ujasniť medzi štyrmi očami. Aj preňho platí, že dôvera zaväzuje.
Možno dcéra ešte žiadneho priateľa nemá a vy sa bojíte, aby svoju prvú sexuálnu skúsenosť nezískala tak, že na ňu bude neskôr spomínať s trpkosťou. Rodičovské rozhodnutie však závisí od toho, ako u vás doma prebieha sexuálna výchova. Podľa odborníkov je včasná a otvorená sexuálna výchova oveľa účinnejšia ako všetky príkazy a zákazy. Odborníci preto radia: vyzbrojte deti rozumom aj prezervatívmi. "Keď deťom zabezpečíme antikoncepciu, tak to automaticky neznamená, že ju použijú, ale je to prejav veľkej dôvery, ktorú iste ocenia," odporúča Kostelníková.
Alkohol a drogy
Rodičia, samozrejme, môžu dať dieťaťu podmienku: žiadne drogy a žiaden alkohol. Ale ako to chcete skontrolovať na diaľku? Aj tu musia zafungovať dve veci: rozum a dôvera. Vaše dieťa nemusí mať ani v dnešnej dobe dostatok informácií. Ale potom sa necíti isto.
Možno by ste ako rodičia mali vedieť, že podľa prieskumu na Slovensku alkohol vôbec nepije iba 3 až 6 percent stredoškolákov a priemerný vek, keď mladí Slováci ochutnávajú a pravidelne začínajú fajčiť marihuanu, je 14 rokov.
Ste si istí, že takéto situácie dieťa zvláda? Vrátilo sa domov vždy v poriadku? Počúva doma v súvislosti s drogami a alkoholom len príkazy a zákazy alebo sa o týchto veciach doma aj rozprávate? Viete, ako sa na alkohol a drogy pozerajú jeho či jej kamaráti, či už má niekto z okolia vášho dieťaťa v tomto smere skúsenosť a akú?
V partii vraj najviac odolajú tí, ktorí ešte skúsenosť s alkoholom nemajú. Ak mu zakaždým, keď ide von, kladiete na srdce, nech sa alkoholu ani len nedotkne, ale doma mu pri rodinnej oslave pokojne nalejete, čo si má vybrať?
"Prvú skúsenosť s alkoholom netreba podceňovať, ale ani zveličovať, treba, aby sa rodičia mali na pozore," hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí. S prvým pohárikom padne psychická bariéra prirodzeného strachu pred niečím neznámym a človek si myslí, že vie, čo to s ním spraví. "To však nemôže vedieť nikdy, lebo alkohol pôsobí aj na toho istého človeka v rôznych situáciách inak," varuje doktor. Detská psychika sa riadi viac svojou iracionálnou zložkou, racio, a teda aj sebakontrola sa upevňujú až okolo dvadsiatky. Preto sú také časté výtržnosti medzi mladými, ktorí si vypijú - je nevyspytateľné, ako bude alkohol na nich pôsobiť. Keď si vypije mladý človek, veľmi ľahko sa alkoholom otrávi aj pri menšom množstve, lebo organizmus si s ním neporadí.
Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK