Rastie vám doma malý kritik?

V tomto období deti často skúšajú, koľko rodič unesie a testujú hranice, kam až môžu zájsť.

Vo veku 5 - 6 rokov sa z našich detí vykľujú malí mudrlanti, ktorí svoje okolie poúčajú. To si nemala dať sem! Prečo si ešte nebol v obchode? Zasa si to zabudla kúpiť? Takéto "dospelé" komentáre nášho počínania rodičia nenesú ľahko. Najmä ak doteraz v dieťati pestovali pocit, že rodič vie všetko lepšie a že našim cieľom je dosiahnuť dokonalosť vo všetkom, čo robíme. A odrazu nám doma rastie malý kritik, ktorý vidí našu vlastnú nedokonalosť a komentuje ju bez akýchkoľvek zábran a ohľadov.

"Nemusím to dať na miesto, ani ocino to nerobí!" oponuje váš predškolák, keď od neho chcete poriadok. "A ty si si už zuby umyla?" odpovie vám protiotázkou, keď sa ho snažíte nasmerovať do kúpeľne na večernú hygienu. Ak vás takéto reakcie vedia "vytočiť", skúste najprv v duchu narátať do desať a až potom sa dieťaťu prihovorte.

Čím ďalej, tým viac sa vám zdá, že vaše dieťa začína byť na vás drzé? Ak jeho správanie nie je pre vás v poriadku, mali by ste si s ním o tom pohovoriť. Ale až keď sa najprv upokojíte. V prvom rade si uvedomte, že dieťa vás nechce zhadzovať - pre každé dieťa je jeho rodič vzorom. Skutočná príčina kritiky je niekde inde.

V predškolskom a rannom školskom veku v deťoch rastie cit pre spravodlivosť. Už to nie sú malé bábätká, ale majú svoje skúsenosti a svoje vedomosti o svete a o tom, ako to medzi ľuďmi funguje. Lenže si ich potrebujú u rodičov overiť. Navonok drzé poznámky sú teda pokusným balónikom, ktoré deti vysielajú k svojim rodičom. Ak si rodičia vedia uznať chybu, pre dieťa je to dobrá škola medziľudských vzťahov. Celkom stačí, ak zostúpite zo svojho rodičovského piedestálu jedinou vetou: niekto nie je dokonalý, ani ja nie, ale snažím sa.

To však neznamená, že rodičia musia tolerovať poznámky, ktoré v ich očiach prekročia únosnú mieru. Ak je to na nás príliš silná káva, treba to riešiť - krátko a jasne. Deti sa v tomto veku radi púšťajú do diskusie a hádam prvý raz to na vás skúšajú silou svojich argumentov. Nechajte ich vysloviť svoj názor, ale dajte im stručne najavo, že takéto správanie nie je v poriadku. Povedzte napríklad: Takto so mnou nehovor! Máš pravdu, že nakúpiť treba skôr a nie až večer, lebo potom večeriame neskoro. Ale nepáči sa mi, že hovoríš tak nahnevane. Skús mi to povedať krajšie!"

Ak to nezaberá, treba pritvrdiť muziku: Keď so mnou budeš hovoriť takto, nebudem ti odpovedať! A keď slovné pretláčanie prejde (u dieťaťa) do hystérie, treba ho poslať do inej miestnosti, nech sa upokojí a povedať mu, že môže prísť k večeri alebo na večernú rozprávku až potom, keď sa za svoje správanie ospravedlní. Dieťa je pochopiteľne urazené, ale treba vytrvať a dodržať slovo. Nevyhrážajte sa ale niečím, čo sa nedá splniť (už ťa nikdy nepustím k počítaču!).

Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK