Poradňa: Keď učiteľka kričí

Dokonca nám sám povedal, že by preto chcel chodiť radšej do susednej triedy. Bývame v malom meste a v ich ročníku sú triedy iba dve, v ďalšom roku pokračujú s tou istou pani učiteľkou. Nemajú spolu zlý vzťah, ale možno je na nich prísnejšia. Niektorým deťom neprekáža, keď sa kričí, ale nášmu synovi áno, keď je ochotný preto odísť aj od svojich kamarátov z triedy. Nevieme, ako sa máme rozhodnúť, či ho máme preradiť, alebo ho presvedčiť, aby si to nevšímal.

Vo vzťahu učiteľ a žiak má veľký význam všetko, čo učiteľ povie a ako sa správa, ako na žiakov pôsobí. Učiteľ môže pre žiaka predstavovať pozitívny vzor, na základe ktorého si vytvorí kladný postoj k nemu a ku vzdelaniu vôbec. Môže to však byť aj naopak.

My učitelia, aj keď si to vždy neuvedomujeme, slúžime deťom aj ako vzory pre rolu dospelého. Žiaci veľmi citlivo vnímajú správanie učiteľa a krik vyvoláva opäť len krik až agresivitu. Vyvoláva stres, ktorý sa stupňuje a v tele môže spôsobiť psychické, ale aj výrazné fyzické zmeny. Na taký stres veľmi citlivo reaguje napríklad aj na hormonálny systém, ktorého narušenie v detstve poznačí dieťa na celý život.

Disciplína je však potrebná a dieťa by ju malo poznať. Preto je dôležité určiť hranice a pravidlá, čo dieťa smie, čo nesmie a čo môže. Učiteľ by mal s deťmi hovoriť rozhodne, ale potichu. Vyučovanie tvoria aj sociálne väzby medzi učiteľom a žiakmi a medzi žiakmi navzájom, a to dokonca z prevažnej časti. Preto je veľmi dôležité pestovať také vzťahy, ktoré v triede vytvoria priaznivú klímu, tolerantnú a pomáhajúcu atmosféru, ovzdušie pohody a pokoja.

Pre vás ako pre rodičov je dobrým znakom, že sa dieťa zdôverilo a hľadá pomoc. Určite nie je niečo v poriadku. Treba objaviť a pomenovať príčiny, ktoré ho k tomu viedli a pracovať na ich odstránení, prípadne minimalizovať ich vplyv na dieťa. Cez spoločné zdolávanie ťažkostí sa dieťa stáva zrelším, samostatnejším a pripravenejším pre život.

Odporúčam preto takýto postup:
- porozprávať sa s dieťaťom, či problém pretrváva,
- otvorene sa porozprávať o probléme s učiteľom aj s vedením školy,
- prediskutovať problém s rodičmi na triednom aktíve rodičovského združenia,
- až potom navrhnúť preradenie do inej triedy.

Citová výchova a citové vzťahy sú pre vaše dieťa veľmi dôležité. Od nich závisí sebadôvera, sebaistota, začlenenie sa medzi iné deti. Rané skúsenosti a zážitky nás ovplyvňujú po celý život.

Radí: Anna Chrenková, učiteľka základnej školy, magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu