Dajte Dunčovi občiansky preukaz

Ak psy nemajú svoj "občiansky preukaz“ – identifikačné označenie, môžu sa ľahko dostať do útulku alebo si ich adoptujú noví páni. Každý pes by mal mať na obojku štítok s číslom, ktorý dostal jeho majiteľ na úrade po tom, čo ho zaregistroval. Nie všetky psy sú zahlásené (hoci je to povinnosť), a nie všetky zahlásené psy nosia na krku známku s číslom. Navyše táto známka nie je identifikačným označením, ktorá pomôže vyhľadať ich majiteľov.

Prečo sa označujú
Vo väčšine krajín Európskej únie každý vlastník psa musí mať svojho štvornohého priateľa identifikovaného tetovaním alebo elektronickým čipom. Tetovanie alebo čip sú ich „občianskym preukazom“. Identifikujú ich nielen na súťažiach, ale aj keď sa stratia alebo ich ukradnú. Identifikačné označenie psov je povinné napríklad vo Veľkej Británii, Švédsku ale aj v Chorvátsku. Povinné je aj pre všetkých psov v Európskej únii, ktorí so svojimi pánmi prekročia hranice vlasti.

Drastické tetovanie
Naši čistokrvní miláčikovia, teda tí, ktorí majú v rodnom liste vzácnych predkov, musia byť na rozdiel od "nepapierových" označení. Ešte stále je u nás najbežnejším spôsobom identifikácie tetovanie do ucha alebo do slabiny. Prvé miesto môže poškodiť ušnú chrupavku, druhé je zasa veľmi bolestivé. Šteňatá znášajú tetovanie o niečo lepšie ako dospelé psy, ktoré treba niekedy aj uspať.

Kým my si v tetovacích štúdiách dávame urobiť rôzne "ozdoby“, tetovanie zvierat je oveľa drastickejšie ako to naše. Predstavte si, že by pracovník tetovacieho štúdia dal do klieští 150 ihiel a precvikol vám nimi ucho alebo slabinu! No hrôza... Nečudo, že pri tetovaní revú šteniatka ako o dušu. Ešteže rýchlo zabúdajú a napriek všetkému svojho pána milujú.

Ako zrnko ryže
V kultúrnych krajinách, kde fungujú aj zákony na ochranu zvierat, sa od rôznych bolestivých a nezmyselných techník, ako je kupírovanie uší a chvostov či tetovanie, upúšťa. Zvieratá tu jednoducho a bezbolestne identifikujú mikročipmi.

Čo to je? Malý, niekoľkomilimetrový valček so zaoblenými koncami pripomínajúci zrnko ryže, ktorý sa injekčnou striekačkou dopraví pod kožu. Je vyrobený z nedráždivého a dobre znášanlivého materiálu. Obsahuje anténu a niekoľkomiestny kód so všetkými údajmi, ktoré sú potrebné na identifikáciu psa.

Kód štátu, druh zvieraťa, ale aj meno a adresu majiteľa. Čip sám osebe nevysiela žiadne signály, aktivuje sa len špeciálnym čítacím zariadením, ktoré dokáže prečítať kód mikročipu. Funguje podobne, ako keď predavačka v obchode priloží čítačku k čiarkovému kódu tovaru a v pokladnici naskočí suma.

Prezradí aj majiteľa
Hoci pred pár rokmi bol s kompatibilitou čítačiek problém, dnes čipy, ktoré sa používajú v krajinách Európskej únie, teda aj u nás, dokáže prečítať jediná čítačka. Okrem toho, že čip vydrží celý psí život, obsahuje aj oveľa viac informácií ako len číselný kód, ktorý je pri tetovaní často zle čitateľný.
Podľa čipu sa dá identifikovať nielen pes, ale aj jeho majiteľ.

Len s čipom
Niektoré krajiny už dnes žiadajú pri vstupe na svoje územie, aby boli psy (mačky a fretky) označené elektronickým čipom. V Európe je to Veľká Británia, Írsko, Malta či Island. Ďalšie krajiny, kam sa smie "len s čipom“, sú Juhoafrická republika, Austrália, Nový Zéland alebo Japonsko. Od roku 2012 budú aj slovenskí štvornohí miláčikovia – psy (mačky a fretky) smieť cestovať po Európe identifikovaní už len elektronickým čipom.

Zaregistrujte ho
Ak ste sa rozhodli dať svojho psa začipovať, stačí navštíviť veterinárnu ambulanciu. Hoci väčšina veterinárov dnes už psy čipuje (a má aj čítacie zariadenie), ich zoznam nájdete na www.crsz.sk/srz. Aby ste mali istotu, že sa váš začipovaný stratený pes vráti k vám, zaregistrujte ho v Slovenskom registri zvierat (registrácia je bezplatná). Ako to vyzerá v praxi? Veterinári, útulok zvierat či policajti čítačkou zistia, či má nájdený pes čip. Ak áno, čísla, ktoré čítačka prečíta, zadajú do vyhladávača (www.kvlsr.sk). Vzápätí sa objavia údaje: kód mikročipu, kontakt na majiteľa, meno psa, číslo europasu, plemeno a pohlavie. O chvíľu máte svojho miláčika doma.

Čip nie je satelit
Mnohí si myslia, že začipovaného psa nájdu pomocou satelitu alebo zameriavacej antény. Nie je to pravda. Miniatúrny čip nepracuje ako vysielačka. Zvieratá v prírode, ktoré vedci sledujú niekoľko mesiacov či rokov, majú na sebe „batôžtek“ s vysielačkou.
Značkovací čip však nevysiela vlastný signál a ani ho nie je možné na diaľku zamerať. Na to slúžia GPS.

V psej koži
Známy český novinár, ktorý má bohaté skúsenosti s tetovaním vlastného tela, si zo solidarity so svojou sučkou dal do predlaktia voperovať rovnaký čip ako ona. Podľa jeho slov injekcia s čipom nebolí, ale existenciu cudzieho telesa v podkoží vníma ako tlak. Otázne je, ako by opísal tetovanie kliešťami, akými sa tetujú nie ľudia, ale psy...

Tetovanie alebo čipovanie?
Spýtali sme sa MVDr. Jany Freyovej z ambulancie Veterinka Identifikácia psov sa robí dvoma spôsobmi.
Starým označovaním – tetovaním a novým elektronickým čipovaním. Kým napríklad v Paríži už pred 20 rokmi bolo nariadenie, podľa ktorého každý pes, bez ohľadu na to, či je čistokrvný, alebo nie, musí mať identifikáciu, u nás nie je povinnosť označkovať psov. Ale aj vďaka identifikácii zvierat sa vo veľkých mestách a štátoch nešíria choroby, ktoré prenášajú mäsožravé zvieratá.

Na Slovensku musia byť nezameniteľne identifikované, teda označené, len čistokrvné psy, ktoré majú preukaz o pôvode (rodokmeň). Ešte aj dnes sa, z neznámych príčin, presadzuje tetovanie. Je bolestivé, náročné, a dokonca môže ohrozovať život niektorých malých plemien. Stalo sa, že po tetovaní uhynuli šteniatka čiváv. Ich hrúbka kože, podkožná vrstva tuku a svalstvo sú veľmi tenké, aby ich naraz prebodli kliešte so 150 ihlami.

Tetovanie má mnoho nevýhod – od drastického úkonu, až po stratu čitateľnosti. Navyše ak chceme prečítať tetované číslo, musíme psa povaliť, fixovať, držať. Naproti tomu mikročip sa veľmi ľahko aplikuje a je celoživotný. Pod kožu sa vpraví jediným injekčným vpichom, podobne ako pri očkovaní.
Čipuje sa do ľavej strany krku, pri psoch s voľnejšou kožou sa čip môže o pár centimetrov posunúť. Ku každému mikročipu sú vydané nálepky čiarového kódu, ktorý vyjadruje číslo mikročipu.

Špeciálne elektronické čítačky má dnes každý veterinár, colné správy, útulky a podobné inštitúcie, takže nie je problém identifikovať zviera a jeho majiteľa.

Plusy a mínusy
Hoci tetovanie je lacnejšie ako čipovanie, prieči sa zákonu o ochrane zvierat. Napriek tomu ho niektoré kluby chovateľov psov uprednostňujú pred čipovaním.

Kým tetovanie je časom ťažšie čitateľné, môže vyblednúť alebo zarásť chlpmi, čip je čitateľný až 25 rokov.

Väčšina stratených psov je taká vystrašená, a agresívna, že je problematické prečítať si ich vytetované číslo.

Čipovanie je drahšie, zaplatíte zaň 25 až 30 eur.

Od roku 2012 bude čipovanie jedinou možnosťou, ako identifikovať zvieratá na Slovensku.
Prečo trápiť štvornohého miláčika bolestivým tetovaním, keď ho o 3 roky budete musieť dať začipovať?!

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK