Potraviny pred váhami spravodlivosti

Asi odpoviete áno, pretože práve takéto potraviny sa snažíme jesť, aby sme boli zdraví a cítili sa dobre. Viete však, že nie každé jedlo z takejto kategórie je práve to najlepšie pre vaše telo? Skúste sa zamyslieť nad tým, čo jedli naše babičky a prababičky a prečo boli zdravé.

V snahe jesť čo najzdravšie ľudia čoraz viac začínajú strácať zdravú mieru pri výbere potravy a preto hľadajú, čo ich telu naozaj prospieva a čo naozaj potrebujú. Veď to poznáte sami: na celozrné pečivo si natierate ligt margarín, na to položíte list šalátu z bio obchodu alebo to natriete lekvárom bez konzervačných látok. Prípadne si dáte misku musli alebo cornflakes s mliekom. Na obed si doprajete kúsok kuracieho mäsa bez tuku a večera spočíva v miske zdravého šalátu. Odborníci na výživu tieto potraviny odporúčajú ako základ zdravého stravovania, menej sa už ale vie, že cornflakes a musli sú väčšinou presladené, šalát večer v žalúdku kvasí a vzniknutý alkohol zaťažuje pečeň, chlieb s maragarínom zase vyvoláva nafukovanie.

Jedlo podľa babičiek
Michael Pollan, odborník na výživu z Univerzity Berkeley tvrdí, že učiť sa treba jesť od našich predkov. Naše prababičky jedli inštinktívne to, čo im robilo dobre. Varili ozajstné jedlá a polotovary zo supermarketu by určite jedlo nenazývali. Pollan vyznáva stravu z obdobia predenergetického, predkalorického a predekologického. A aké sú jeho odporúčania?

1. Varte sama
Nebojte sa tradičného varenia a skúste si sama aj niečo vypestovať. Aj keď by to malo byť len niekoľko paradajok a bylinky na balkóne. Vlastné plody dokážete oceniť viac ako tie z obchodu a jedlo pripravované s nimi pre vás získa iný význam. Naučte sa variť podľa zásad tradičnej kuchyne, tam kde sa tak varí, sa zvyčajne dodržiavajú aj pravidlá zdravého stravovania, majú však aj bonus navyše - z jedla majú ozajstnú radosť.

Tradičná kuchyňa sa dodržiava najmä vo Francúzsku a v Taliansku a vie sa, že tieto národy sú zdravšie ako tie, kde sa tradičnému vareniu až taký význam neprikladá. A navyše sú ľudia z týchto krajín aj štíhli, aj keď jedia viacero chodov na obed či večeru. Prečo? Tajomstvo spočíva v spôsobe jedenia. Jedia niekoľko malých porcií, jedlo si vychutnávajú, neuznávajú rýchly spôsob občerstvenia.
 
2. Skúšajte nové veci
Nebojte sa nových druhov zeleniny a ovocia. Čím bude vaša strava pestrejšia, tým vyššia je pravdepodobnosť, že telo o nijaké potrebné látky neochudobníte. Takisto nejedzte veľa, jesť by sa malo dovtedy, kým nie ste sýty na osemdesiat percent. A pri kvalitných potravinách ani neprídete na rozdiel, že ste sa nenajedli do prasknutia. Jedno dobré jedlo doma vám dá viac ako tri reštauračné pokrmy z fast foodu.

3. Veľa zeleniny
Zelenina je pre telo naozaj prospešná a dodáva veľa vitamínov. Navyše sú zeleninové jedlá nízkokalorické, a boli kedysi hlavnou zložkou stravy. Mäso sa považovalo za sviatočné jedlo. Nehnabite sa podávať na večeru pečené zemiaky s maslom, telo sa vám odvďačí, ak ho nezaťažíte rezňom alebo iným ťažkým jedlom. Vyhýbajte sa potravinám, ktorých zloženie obsahuje veľa chemických látok, konzervantov, éčok. Zbytočne nimi zaťažujete telo a aj tak vám nič prospešné nedajú. Nakupujte na trhu. Tam máte istotu, že zelenina a ovocie ešte obsahuje vitamíny. Babičky nakupovali na trhu, umelohmotné paradajky zo skleníkov z opačného konca Európy nemali šancu dostať sa na ich stôl.

4. Pozor na zázraky
Light jogurty, musli tyčinky, stopercentné prírodné džúsy, potraviny s obsahom látok na zvýšenie imunity a iné zázraky by vaša babička za jedlo nepovažovala. Kupujete zdravé potraviny, ktoré vás ozaj zasýtia, nie sú to však prechemizované marketingové výmysly na to, aby čo najviac eur odišlo z našich peňaženiek.

Text: Zuzana Hlavačková pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK