Rozumie návrhár Fero Mikloško svojmu miláčikovi?

Niekedy mám pocit, že stačí málo, aby naše sučky (čínske chocholaté psy) prehovorili nahlas a ľudskou rečou. Ornelka a Sofia sú psy, ktoré sú pre mňa a môjho partnera osobnosťami. Stačí, že na mňa pozrú svojimi hnedými očkami a viem, čo chcú.

Ovládajú základný slovník. Keď sa povie piškótka, od radosti sa začnú vrtieť. Keď si beriem večer pred spaním jablko, vedia, že sa ide spať. Vybehnú na poschodie a čakajú ma v posteli. Keď poviem: "Ideme sa kúpať“, vedia, že sa ide do kúpeľne, a pritom ako každý pes sa boja vody, kúpania, česania, holenia.

Keď vonku niečo zjedia, hneď im dezinfikujeme ústa dentálnym sprejom. Z celej duše ten sprej nenávidia. Keď sa spomenie sprej, je zle, schovávajú sa pod stoly. A potom nám to dosť dlho vyčítajú. Urazia sa, schovajú, nevšímajú si naše pokyny. Sú ako ľudia.

Ak je na stole niečo ľahko dosiahnuteľné, ale sme pri nich a sledujeme ich, poriadne sa nasrdia. Sedia na pohovke a pozerajú sa na dotyčnú vec aj dve-tri hodiny. A pri tom vydávajú zvuky, akoby nám chceli povedať: "Dajte mi už ten kus, netrápte ma!“

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Zdeno Gáfrik, Pravda.sk