Ako sa v Dunčovi vyznať?

Pri psoch, ktoré majú tvárovú mimiku, sa dá veľmi dobre pochopiť, čo pes cíti. Podľa postavenia uší, tela či držania chvosta, vieme zistiť, v akej je nálade.

Ak je zvedavý, uši má naklopené dopredu (psy s postavenými, nie ovisnutými ušami). Zvedavý a priateľský pes máva chvostom. Pes, ktorý sa bojí, má chvost stiahnutý až pod brucho, zvesenú hlavu a uši, pozerá sa dole a môže sa triasť. Ak je vedľa dominantného psa, bočí pohľadom a má otvorenú papuľu. Keď sa cíti silný a dominantný, vyhrnie si pysky a ukáže tesáky. Uši má pevné a rovné. Pozor, je pripravený pohrýzť! Ak chce na niečo upozorniť, pozerá sa na vás, vyhŕňa pysky, ale necerí zuby.

Keď chce zaútočiť, uši má nasmerované dozadu, ukazuje zuby a dvíha pysky (akoby sa škľabil). Útočný pes, ktorý je vyšponovaný ako struna, si nesie chvost bez pohybu. Ale pes len málokedy zaútočí bez dôvodu. Ak zastaneme, necháme sa očuchať a nespanikárime, nič sa nám nestane. Pes zistí, čo sme zač a odíde. Na rozdiel od nás, pes rozmýšľa priamočiaro a jednoducho.

Ak niečo urobí a my mu to opakovane dovolíme, pre jeho myslenie je to v poriadku. Ale ak sa nám niečo, čo dovtedy mohol, prestane páčiť, nemá ako pochopiť, prečo to nemôže. Veď doteraz to bolo v poriadku.
V tom je rozdiel medzi našim a jeho myslením.

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK