Ako vidí "mačkárov" sociologička Sylvia Porubänová?

Asi trojtýždňového ho na ulici našla jedna dobrá dievčina, zachránila ho a dala mu i meno. Ali je výhradne "bytový miláčik" aj preto, že trpí epilepsiou a každá zmena prostredia ho veľmi stresuje a ohrozuje. Inak je obdivuhodne vitálny, ustavične šprintuje po byte alebo s loveckým zanietením pozoruje vrabce za oknom. Tým, že je odmalička zvyknutý len na ľudskú spoločnosť, osvojil si aj ľudskú "mimiku" - vie sa tváriť oduto, urazene, povýšene, namyslene, súcitne. Vôbec, je to "celý človek", iné mačky mu veľa nehovoria, dokonca je úplne ľahostajný aj voči psom. Jeho takisto priam ľudskou slabosťou je syr Lunex a grilované kura. Som presvedčená, že väčšinu dňa strávi uvažovaním, ako vymámiť ďalší kúsok svojich obľúbených pochúťok. Bytostne neznáša zapnutý počítač, ak za ním niekto sedí, nervózne mu prešľapuje za chrbtom, prípadne sa pokúša posadiť pred monitor, či zvaliť na klávesnicu. Sme presvedčení, že vie povedať - zamňaukať slová ahoj a áno (keď si pýta spomínaný syr), ale tomuto bláznovstvu sa mačkári určite nečudujú - každý vie svoje!

Text: -vh- pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu