Rodinná poradňa: Spolužiačka kradne našej dcére veci
Psychologička Katarína Hatráková radí.
Máme doma 12-ročnú dcéru a zistili sme, že spolužiačka jej kradne veci. Začalo sa to už dávnejšie, ale dcéra si nebola istá. Keď u nej doma našla pár vecí, ktoré "stratila", tvrdila, že sú jej. Naposledy však dcéra u kamarátky našla svoj prívesok, ktorý som jej priniesla zo zahraničia a taký tu určite kúpiť nemohla. Kamarátka to znova zaprela a tvrdila, že jej ho doniesla jej mama. Moja dcéra trvala na svojom a požiadala ju, aby jej prívesok vrátila - kamarátka jej to sľúbila, ale tvárila sa urazene, vôbec sa nepriznala a tvrdí, že prívesok patrí jej. My však vieme naisto, že je náš. Chcela som to riešiť s matkou toho dievčaťa, ale moja dcéra ma zastavila, vraj si to chce vybaviť sama. Nechce prísť o kamarátku, a tak sa snaží byť diplomat, nechce otvorenú konfrontáciu. Ale ja mám pocit, že to pokojne môže dopadnúť aj tak, že kamarátka jej vsugeruje, že z jej strany je všetko v poriadku, ona nič nespravila (napriek dôkazom) a že moja dcéra si vymýšľa. Nechcem do toho vstupovať nasilu, ale myslím, že by o tom mala vedieť aj matka toho dievčaťa.
Rada psychologičky
Situácia, akú opisujete, je naozaj veľmi chúlostivá a ako taká si iste zaslúži rozvahu a diplomatické konanie. Krehkosť a zraniteľnosť, ale aj hĺbka a pevnosť - niekedy až "pokrvnosť" - bývajú najdôležitejšími piliermi kamarátstiev detí na začiatku puberty a nemožno podceniť vplyv tohto prežívania na celkový vývoj osobnosti. Takže z tohto pohľadu treba postupovať opatrne... Na druhej strane ide zo strany kamarátky vašej dcéry o opakované nevhodné správanie, dokonca správanie, ktoré v istom kontexte možno vnímať ako patologické. Tu je informovanosť rodičov samozrejme dôležitá. Je však ťažko odhadnúť, ku ktorej strane spektra sa vo svojom príbehu približujete. Myslím, že by bolo fajn "využiť" túto situáciu na hlbšie rozhovory s dcérou - môže sa tak ešte zlepšiť váš vzájomný vzťah a zároveň ju môžete pripraviť na "nástrahy" života. Tém je viac ako dosť - čo pre ňu znamená kamarátstvo, čo jej je sympatické práve na tomto dievčati, ako vníma klamstvo, či vie, čo je manipulácia, ako jej čeliť, čo znamená zrada, čo sa s nami deje, keď prídeme o kamaráta a tak ďalej. Práve v takomto "zdieľaní" by mohli vyplávať na povrch aj informácie, ktoré vám pomôžu identifikovať, či ide len o súbor náhod, alebo sa u kamarátky vašej dcéry začína rozvíjať nejaká porucha osobnosti, ktorá ju vrhá do bludného kruhu klamstva, kradnutia a výčitiek a ona potrebuje - hoci bolestivo - tento kruh preťať. Vtedy je dôležité so všetkou vážnosťou informovať dcéru o tom, že vyhľadáte matku jej kamarátky a urobiť tak aj napriek jej nesúhlasu. Ak medzi vami a vašou dcérou panuje dôvera a úprimnosť, iste vaše počínanie pochopí i napriek počiatočnému hnevu.
Text: Katarína Hatráková pre magazín Pravdy
Foto: archív Kataríny Hatrákovej