Cudzí jazyk – výhoda či nutnosť?

Ľudia, ktorí ovládajú cudzí jazyk sú totiž slobodnejší a samostnatnejší. Znalosť angličtiny, nemčiny či francúzštiny zabezpečí aj lepšie pracovné uplatnenie.

"Chcete sa naučiť angličtinu za jeden víkend? Príďte k nám." Aj s takýmto sloganom lákajú jazykové školy záujemcov počas leta. Ovládať v dnešnej dobe aspoň jeden cudzí jazyk je nevyhnutné a každý sa ho chce naučiť čo najjednoduchšie, najrýchlejšie a čo najlacnejšie.
Kým pred desiatimi rokmi bolo ovládanie cudzieho jazyka skôr výnimkou, dnes je samozrejmosťou. Podľa prieskumov Európskej únie Eurobarometer spred troch rokov je viac ako polovica Európanov schopná konverzovať v cudzom jazyku. A tento počet sa z roka na rok zvyšuje.

Jazykový boom
Mnoho jazykových škôl dnes sľubuje zázraky a odporúča rôzne metódy výučby. Každá z nich má výhody a nevýhody. Henry Silva, riaditeľ Kanadského bilingválneho inštitútu v Bratislave hovorí, že všetky sú efektívne. "Ale, podľa mňa je ideálna old school, teda stará škola," dodáva.

Jej podstatou je navštevovať jazykovú školu minimálne dva razy týždenne, s jedným lektorom a maximálnym počtom desať študentov v triede. Jej súčasťou sú niekoľkomesačné kurzy, počas ktorých na hodinách prebieha nielen konverzácia, ale študenti sa zameriavajú aj na gramatiku a dostávajú domáce úlohy. "Letné jazykové rýchlokurzy, ktoré prebiehajú cez víkend alebo cez týždeň, sú vhodné pre ľudí, ktorí ovládajú základy cudzieho jazyka. Táto cesta určite nie je vhodná pre začiatočníkov," vysvetľuje Silva.

Veľký boom v učení sa cudzích jazykov sa na Slovensku začal v rokoch 1998 až 2001. Slováci mohli slobodne cestovať za prácou do zahraničia, ale predtým sa chceli zdokonaliť v jazyku.
"Dopyt v učení sa jazykov bol vtedy najsilnejší. Ľudia túžili cestovať a pracovať vonku. Skúšali šťastie najmä v Anglicku, Kanade, ale aj v spojených štátoch,“ spomína Henry Silva. Aj on práve v roku 2001 založil Kanadský bilingválny inštitút. Ako polovičný Slovák a polovičný Kanaďan poznal podmienky v oboch krajinách. "Slováci boli veľmi snaživí. V tom čase bol anglicky jazyk ešte výnimkou a nebol žiadaný v zamestnaní tak ako dnes."

Podľa neho majú Slováci na jazyky talent, dokážu sa rýchlo učiť. "Oproti iným národom majú Slováci skutočne navrch. Chýba im však samostatnosť a priebojnosť, ktorej sa ešte len učia. Určite to súvisí s režimom, ktorý na Slovensku dlhé roky vládol," uvažuje Silva.

Finančné výhody sa strácajú
Pred desiatimi rokmi dokázali zahraničné firmy ohodnotiť znalosť cudzieho jazyka aj finančne. V tom čase bol cudzí jazyk výhodou pre rýchlejší kariérny postup.
"Ten, kto ovládal cudzí jazyk, dokázal nadviazať lepší kontakt so zahraničným manažmentom a mal preto lepšie šance získať vyššiu pozíciu. A to logicky prinášalo aj vyššie finančné ohodnotenie. Dnes je ovládanie cudzieho jazyka základnou požiadavkou zamestnávateľov, preto sa nepremieta priamo na ohodnotení," vysvetľuje Peter Tomasch, personálny manažér spoločnosti Baumit. V personálno-poradenskej agentúre pôsobil dvanásť rokov.

Ale existujú povolania, kde je znalosť cudzieho jazyka oceňovaná finančným príspevkom i dnes. Medzi také patria napríklad policajti. Od 1. marca 2009 majú nárok na príplatok 50 eur tí policajti, ktorí vo funkčnej náplni znalosť cudzieho jazyka nemajú, ale pri výkone štátnej služby ho používajú. Policajt, ktorého funkcia si jazykovú znalosť vyžaduje, nemá nárok na príplatok.

Kde sa stala chyba?
Peter Tomasch hovorí, že keď dnes vyberá kandidátov vo veku vyše štyridsať rokov, stáva sa, že kandidát sa začne ospravedlňovať za slabú jazykovú úroveň. "Uvádzajú argument, že za bývalého režimu nebolo toľko možností učiť sa cudzie jazyky. Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť vždy bola a dokonca to bolo v tom čase podstatne lacnejšie ako dnes," tvrdí Tomasch.
Podľa neho ľuďom v tých časoch chýbala motivácia – lepšie pracovné podmienky, lepšie postavenie, sloboda cestovania... teda to, čím v súčasnosti motivuje mladú generáciu.
Slovákov najviac motivuje možnosť vycestovať a pracovať v zahraničí.

Veronika Martinová má 25 rokov a angličtinu sa učila už na základnej škole. Popritom navštevovala jazykový kurz, čo jej pomohlo v začiatkoch pobytu v Anglicku. "Keď som prišla do Británie, mala som problémy s komunikáciou. Rozprávať sa s Angličanmi je úplne iné ako s lektorom na Slovensku. Ale netreba sa báť hovoriť. Aj ja som prekonala tento strach a dnes v komunikácii nemám problém,“ hovorí.

Martinová žije v Anglicku už päť rokov. Pracuje ako koordinátorka v spoločnosti, ktorá vyrába námornú klimatizáciu a minulý rok si vzala za manžela Angličana. "Dnes si neviem predstaviť, že by som nehovorila anglicky. Človek nikdy nevie, kedy sa mu cudzí jazyk zíde. I keď stále sa musím zlepšovať. Napríklad s prekladom do slovenčiny mám menšie problémy. Niekedy si neviem spomenúť na vhodné slovo," uvažuje.

Ľudia, ktorí ovládajú cudzí jazyk sú slobodnejší a samostanejší. Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa Slovákom rozšírili možnosti uplatneť sa aj v zahraničí. Prvou a základnou podmienkou je ovládanie cudzieho jazyka.
A nielen to. "Kto sa chce dostať vyššie, musí aj v slovenskej firme ovládať cudzí jazyk. Sledujem rastúci trend a znalosť jedného cudzieho jazyka sa v požiadavkách do zamestnania už začala zvyšovať na dva," uzatvára Peter Tomasch.

Text: Martina Habláková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK