Nad jazerom stojí dom architektky Treppo

Úspešná slovenská architektka Ria Treppo sa pred vyše dvadsiatimi rokmi vydala do Rakúska a dlho tu nevedela zakoreniť. Až keď si po desiatich rokoch navrhla a spoločne s manželom postavila neďaleko Neziderského jazera rodinný dom s krásnou prírodnou záhradou, mohla povedať: cítim sa tu doma.

Možno aj preto, že z Breitenbrunnu, kde sa na jednom z mála kopcov rovinatého Burgenlandu vypína priestranný treppovský dom, je k slovenským hraniciam necelá hodinka cesty. A vari ešte viac preto, že dom so záhradou vyjadruje jej architektonický svetonázor. Ria Treppo miluje veľký priestor, ktorý umožňuje zotrieť hranice medzi vonkajškom a vnútrajškom, priestor, ktorý ponúka výhľady do diaľky až kamsi za horizont.

Treppovcom nejaký čas trvalo, kým našli vytúžený pozemok. Dostatočne veľký priestor, poskytujúci pocit voľnosti a osobnej slobody, objavili v starých opustených vinohradoch na konci Breitenbrunnu. Scelili štyri pozemky, ktoré boli porastené samonáletom divých čerešní, javorov a lesných kríkov, a stali sa majiteľmi úžasnej parcely s rozlohou tritisíc štvorcových metrov.
Možno len oko architekta uvidí pri pohľade do priestoru budúci dom a záhradu. Keď sa Ria Treppo - inak špecialistka na interiérový dizajn - postavila za rysovaciu dosku, musela sa vyrovnať s viacerými prírodnými danosťami pozemku a tiež neoblomnými rakúskymi predpismi.

V dolnej časti parcely trónil obrovský bludný kameň, ku ktorému starí vinohradníci povynášali desiatky ďalších menších kameňov. Architektka inštinktívne nechala tento odkaz dávnych čias obklopený zhlukom náhodne rastúcich javorov ďalej žiť. Z terasy domu sa tak človek díva rovno na kúsok neporušenej prírody.

Samotný dom vznikal systémom zvnútra von - pohodlné a účelne riešené vnútorné priestory s dobrým kontaktom a výhľadom do krajiny nadiktovali tvar domu.

Na niekoľko vecí si však architektka musela dávať veľký pozor. "Stavebný úrad mi určil výšku domu, sklon, smer a farbu strechy. Výška domu nesmela prekročiť 8 metrov a strecha musela byť sedlová," spomína limity projektu Ria Treppo. Priznáva, že by bola mala najradšej voľnú ruku, ale keď vidí, akú živelnosť porodila voľnosť výstavby na Slovensku, súhlasí s tým, že niekedy je lepšie rešpektovať určitú predpísanú uniformitu.

Treppovský dom a záhrada majú šestnásť rokov. Je to dostatočný čas na to, aby návštevník nadobudol dojem, že zeleň tvorí s domom prirodzený celok. Lenže aj architekt s vycibreným zmyslom pre harmóniu sa učí. Kým záhrada získala súčasný tvar, prešlo najmenej šesť rokov pokusov s rastlinami, ktoré najlepšie zapadnú do priestoru.

Všetko, čo priviala do záhrady príroda, v nej zostalo rásť. A tak na na prelome apríla a mája dominuje priestoru bieloružová farba čerešní, po nich rozkvitnú divé ruže. V záhrade zostali aj dva orechy. Jeden zostrihaný do štíhleho tvaru stojí kúsok od terasy a druhý s rozložitejšou korunou a bohatou úrodou plodov využíva priestor obďaleč domu.

Z terasy kĺže pohľad dolu k desať metrov dlhému bazénu. Jeho steny sú biele a dopadajúce spektrum letného svetla farbí vodnú hladinu do neuveriteľne čistej tyrkysovej farby. Zelenú kulisu okolo bazéna tvorí pestrá skalka, mohutný trs okrasnej trávy, stredomorské oleandre i provensalské levandule. A potom oko spočinie na kamennej stene s trojstupňovou keramickou kaskádou.

Kaskáda je dielom hlohovského keramikára Jozefa Sušienku. Voda v bazéne musí cirkulovať, a tak ju nechala Ria Treppo prehnať cez Sušienkovu fontánu. Príjemne žblnkajúc sa voda čistí a upokojuje z hluku dňa rozrušenú ľudskú myseľ. Kamenná stena je z domáceho vápenca, ktorý je pozostatkom mora spred 180 miliónov rokov. V stene sú malé nepravidelné okienka, cez ktoré vidno susedný vinohrad.

Panónska klíma okolo Neziderského jazera je mäkká, vlhká, takmer prímorská. V okolitých vinohradoch sa rodia jedny z najlepších rakúskych vín vrátane slávnych ľadových a slamových. Lenže za letného súmraku sa fľaša na záhradnej terase nedá v pokoji vypiť. "Komáre sú vari jedinou tienistou stránkou našej záhrady. Ale keď padne noc, odletia a môžeme si vychutnať večer," vraví architektka.

Na stôl prináša svoju špecialitu - orechový chlieb, ovčí syr a domácu mäsitú paradajku. Sedíme v pohodlných tíkových drevených kreslách, ochutnávame nezvyčajný domáci chlieb a kocháme sa krásnym priestorom. A začíname chápať krédo Rie Treppo: "Ak niekto pri pohľade na mnou vytvorený priestor cíti radosť, splnila som prikázanie lásky k blížnemu svojmu."

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu