Presunúť na hlavný obsah

Ako zvládnuť prvé dni v škole

Rodinné vzťahy

Nástup do prvej triedy predstavuje obrovskú zmenu v živote každého dieťaťa a celej rodiny.

Odkedy sa z dieťaťa stane školák, na dlhé roky sa končí obdobie bez domácich úloh a začínajú sa povinnosti pre neho aj rodičov. Ako zvládnuť bez problémov začiatok školskej dochádzky?

Keď sa dieťa chystá po prvý raz do školy, je to téma rodinných rozhovorov už najmenej pol roka vopred. Tesne predtým ako prvý raz prekročí školskú bránu, sa však dieťa potrebuje znova ubezpečiť, že všetko bude fajn. "Najlepší spôsob, ako dieťa na školu pripraviť, je naladiť ho na ňu pozitívne. Žiadne strašenie "veď počkaj, v škole ti ukážu, čo je to poslúchať!". Naopak, dieťa by sa malo tešiť na to dobré, čo mu škola môže dať," radí školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. "Budeš tam mať veľa kamarátov. Naučíš sa čítať a budeš si môcť prečítať rozprávku. Naučíš sa písať a tieto Vianoce už budeš písať Ježiškovi celkom sám. Naučíš sa počítať a v obchode si budeš  vedieť zrátať, čo si môžeš kúpiť."

Začiatok dobrý - všetko dobré
Prvý školský deň je nesmierne dôležitý, preto by sa nemal začať zvyčajnou rannou nervozitou. Ak rodičia chcú dieťa naučiť, že do školy sa chodí načas, je dobré, ak s tým začnú hneď v prvý školský deň. Ak ešte nemáte vyskúšané, ako dlho trvá cesta z domu do školy, môžete si to stopnúť hoci deň vopred a nechať si ešte malú časovú rezervu. Dieťa, ktoré do školy mešká, sa cíti neisto, lebo všetky zraky sa upierajú naň a táto situácia mu je nepríjemná.

V prvý deň sa deti do školy tešia: je to pre ne nový zážitok a dáva im pocit dôležitosti, veď už nie sú malí škôlkari, ale veľkí školáci! Niekedy však po niekoľkých dňoch príde smútok a plač. Je to pochopiteľné, lebo to, čo poznali, už neplatí a treba sa prispôsobiť celkom novému poriadku.

Deti, ktoré si sadajú do lavice spoločne s kamarátmi, ktorých už poznajú, to majú ľahšie. Známe tváre im v neznámom prostredí dodajú istotu. Ak je dieťa ustráchané, môže mu pomôcť, ak sa rodičia dohodnú a idú ráno do školy spoločne s kamarátom a s jeho rodičmi.

Škola preverí zrelosť dieťaťa aj jeho samostatnosť. V neznámom prostredí pomôže, ak rodič vopred dieťaťu ukáže, kde je toaleta, kde majú jedáleň, kde je školský klub. Prvák môže byť na začiatku dezorientovaný a vo veľkej budove môže aj zablúdiť.

Mnohé deti majú v škole problémy ani nie preto, že by nezvládali prvácke učivo, ale preto, že sa nevedia prispôsobiť. V novom prostredí je veľmi dôležité, aby dieťa vedelo komunikovať s učiteľkou aj so svojimi spolužiakmi, aby dokázalo jasne formulovať svoje otázky a vyjadriť svoje pocity (Môžem ísť na záchod? Som smädný. Môžem sa napiť?)

Pani učiteľka je druhá mama
Rodičia prváčikov sa často dostávajú do situácie, že sa s nimi dieťa háda, lebo "to povedala pani učiteľka" a čo povie ona, to platí. Pani učiteľka je pre prváčika nesmierne dôležitou osobou. Aj keby sa rodičom na nej niečo nepozdávalo, nemali by ju kritizovať pred dieťaťom (a tento zvyk je dobre podržať si počas celej školskej dochádzky). Naopak, rodičia by mali vzťah medzi svojim dieťaťom a jeho učiteľkou podporiť a posilniť v dieťati dôveru, že na svoju učiteľku sa môže kedykoľvek obrátiť. To však neznamená, že sa nebudeme o pani učiteľku zaujímať - niektorí rodičia majú pocit, že keď odovzdajú dieťa v škole, čo sa tam deje, už nie je ich vec. "Rodičia by mali byť s učiteľkou v pravidelnom kontakte," zdôrazňuje psychologička.

Pýtajte sa na školu
Škola mení život celej rodiny na dlhé roky a dieťa v lavici a so svojimi spolužiakmi strávi každý deň veľa hodín, dokonca aj väčšinu dňa. V škole sa nielen učí, ale žije - uzatvára nové kamarátstva, prežíva svoje radosti i sklamania. Rodičia by sa preto mali o školu zaujímať hneď od začiatku a dieťa by sa malo naučiť doma hovoriť o tom, čo cez deň zažilo.

"Prvá trieda je životný medzník a dieťa by sa malo naučiť, že odteraz sa budeme rozprávať trocha inak. Rodičia by mali s dieťaťom od prvých školských dní hovoriť o tom, čo sa v škole stalo medzi deťmi, čo hovorila pani učiteľka alebo čo sa stalo v školskom klube," radí detská psychologička Katarína Hatráková.  Ak sa rodičia zaujímajú len o to, čo sa v škole učili a aké sú úlohy, dieťa si nie je isté, či rodičov zaujíma aj to, čo sa stalo v šatni alebo pri obede. Lenže práve tam môže počuť alebo zažiť niečo, čo je preň dôležité, ale rodičia sa o tom nedozvedia.

"Ak rodičom nestačí otázka "Ako bolo v škole" a odpoveď "Dobre", ale zavedú doma obsažnejšie rozhovory o škole, dozvedia sa včas, keď sa bude niečo diať. V dieťati tak vybudujú dôveru, na ktorej môžu stavať aj neskôr," odporúča psychologička.

Ako trénovať samostatnosť
1. hygienické návyky: sebaobsluha pri umývaní rúk, pri použití toalety
2. komunikácia a spolupráca: s kamarátmi, s učiteľkou (s dospelými osobami)
3. sústredenie: aspoň 10 minút na jednu činnosť (pomôže kreslenie, cvičenia ako nájdi rozdiely na obrázkoch, spoločenské hry a pod.)
4. zodpovednosť: školskú tašku nech nebalia rodičia za dieťa, ale spolu s dieťaťom (sú to jeho veci, za ktoré zodpovedá)

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK