Doprajte deťom jazdu na koni
Vraví sa, že najkrajší pohľad na svet je zo konského chrbta. Nuž, niečo na tom pravdy bude.
Ak majú vaše deti radi zvieratká, zoznámte ich s koníkmi. Jeseň je na to ako stvorená. Rôzne jazdecké kluby či školy jazdenia ponúkajú svoje služby počas celého roku. Okrem toho, že dieťa sa pri tejto aktivite zabaví a naučí sa zaobchádzať so zvieratami jazdenie mu môže pomôcť v správnom držaní tela či rozvoji osobnosti. Pre koho sú koníky vhodné? Pokiaľ vaše dieťa nemá veľmi ťažké postihnutie pri ktorom lekár neodporučí vysadnúť na chrbát koňa (rôzne psychické poruchy napríklad sklon k samoubližovaniu a podobne), nemusíte sa obávať. Pre menšie deti a tie ktoré sa zvieraťa ešte boja je vhodná animoterapia a pre deti s rôznymi poruchami (napríklad Detská mozgová obrna, Downov syndróm a podobne) je veľmi účinná hipoterapia. Ak však vaše dieťa nemá závažnú funkčnú či psychickú poruchu vyskúšajte s ním kurz jazdenia (pre deti od 6 rokov).
Ako to prebieha?
Vyučovaciu hodinu vedie skúsený inštruktor a na jazdu sa používajú koníky pokojnej povahy, ktoré sú zvyknuté na "malých jazdcov". Najskôr sa dieťa zoznámi s koňom, pohladká ho, naučí sa ako sa čistí a češe (trvá to približne 15 minút). Potom nasleduje 45 minútová výuka. Po nej môže dostať koník od dieťaťa odmenu, napríklad mrkvu. Keďže výuka je idnividuálna, zvyčajne sa dá s inštruktorom dohodnúť na čase, ktorý vám bude vyhovovať (zvyčajne dva krát do týždňa).
Čo nás to bude stáť?
Záleží, či chcete aby vaše dieťa jazdilo v renomovanom klube alebo vám stačí ten menší, menej známy v neďalekej obci (Pozor! To neznamená, že tento klub nemá skúseného inštruktora. Skôr naopak.). Kurz jazdy na koni, ktorý pozostáva z 11 lekcií vás vyjde od 80 do 130 Eur.
Kedy jazdenie pomáha?
- pri poruchách chôdze a koordinácie tela
- používa sa i ako prevencia zlého držania tela a skoliózy
- napomáha pri poruchách reči, učenia, či pozornosti
- rozvíja osobnosť a emocionálnu stránku dieťaťa, empatiu, lásku ku zvieratám či ohľaduplnosť
- výborné výsledky majú i deti s poruchami správania či tie hyperaktívne
Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
