Keď dieťa v škôlke plače

Počas prechádzok ste "náhodou" chodili okolo škôlky a trpezlivo vysvetľovali svojej ratolesti, že i ona či on tam raz budú chodiť a hrať sa s inými deťmi. Videli ste na ňom radosť, s ktorou by sa najradšej za malými kamarátmi rozbehol. Strach ako to vaše dieťa zvládne pomaly odchádzal. No len do prvého dňa v škôlke.

"Moja dcéra bola veľmi komunikatívna (rozprávať začala veľmi skoro), spoločenská a mala rada deti. Ani vo sne by mi nenapadlo, že jej nástup do škôlky bude pre nás obe "krst ohňom". Ešte večer pred spaním mi vravela ako veľmi sa teší. A ráno už bolo všetko inak. Plakala celou cestou, že ona tam nejde i vtedy, keď sa ju pani učiteľka veľmi trpezlivo snažila odtiahnuť do triedy. A neprestala ani počas celého dňa. Nejedla, nepila iba jej tiekli slzy (dokonca tak, že jej popraskali drobné cievky na líčkach). A mne cestou zo škôlky tiež. Keď to neprešlo ani po týždni ani po dvoch začala som byť z toho veľmi nešťastná. Nepomáhalo nič, Žiadne dobré rady či rokmi overené "finty". Pomaly to prestávali zvládať i učiteľky a odporučili, že ak to neprejde do februára (áno, vtedy už plakala od septembra do januára) nech navštívime pedagogicko- psychologickú poradňu, možno malá nie je na škôlku ešte zrelá. Vtedy sa však stal asi zázrak. Jedna z učiteliek sa musela starať o svoju chorú mamu a tak ju zastupovala iná (dôchodkyňa, ktorá pred niekoľkými rokmi učila i mňa). Keď som po obede prišla po dcéru, povedala mi, že je na mňa veľmi citovo naviazaná a preto nech skúsime aby ju do škôlky vodil manžel. Zabralo to okamžite. Odvtedy sme "plačlivý problém" našťastie nemali," priznala svoje skúsenosti s nástupom dcéry do škôlky Gabika.

Ako to zvládnuť?
- Pripravte sa na nástup do materskej školy (po dohode s pani riaditeľkou sa môžete ísť do nej spolu pozrieť, zoznámiť sa s deťmi či popozerať si hračky alebo nové hojdačky). Keď už pôjdete "na ostro" nebude sa cítiť v neznámom prostredí.
- Neplačte pred dieťaťom, zneistíte ho.
- Ubezpečte ho, že po neho v dohodnutú hodinu prídete a samozrejme dodržte to.
- Dovoľte mu zobrať si obľúbenú hračku.
- Máte problém ubrániť sa ráno slzám a z materskej školy odchádzate s "malou dušičkou"? Pozor! Dieťa to vycíti. Poproste preto manžela, babku alebo sestru či by ho nemohli chvíľu vodiť do škôlky ony.
- Rozprávajte sa s dieťaťom ako to v škôlke prebiehalo. Niektoré deti však o tom rozprávať nechcú. Ak teda z rozprávania svojej ratolesti zistíte, že nič nejedli, nepili, nehrali sa, nepanikárte. Je to normálna reakcia, ktorá časom prejde. A potom sa mu "pusa nezastaví".

Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK