Alternatívne školy? Chýbali mi domáce úlohy.

Prečo dala každé dieťa inam? „Každé dieťa podľa mňa potrebuje niečo iné, každé je iný typ. Môj syn bol ako malý veľmi nesmelý, a to bol dôvod, prečo som ho dala do alternatívnej školy," hovorí matka.

Užitočné pomôcky
Matka hľadala, kde synovi dajú čas a priestor, aby si mohol v škole zvyknúť pozvoľna a bez stresov. „Syn bol flegmatik, časový limit preňho nič neznamenal. V bežnej škole by pri písomkách asi prechádzal ťažko, úlohy vyriešil, lenže potreboval viac času. Tu mu ho poskytli," spomína Iveta Prieložná. Matka až neskôr zistila, že syn je dyslektik a dysgrafik, ale podľa odbornej rady sa to postupne zlepšovalo.

Preňho bolo výborné, že škola používa názorné pomôcky, ktoré zapájajú do učenia viac zmyslov. V montessoriovskej škole sa jej páčilo aj to, že riešili aj vzťahy medzi deťmi. A v menšom kolektíve má učiteľ väčšiu šancu odhaliť problémy. „Pred vyučovaním sa deti zídu v kruhu s učiteľkou a rozprávajú sa. Jakub sa prvý rok vôbec nezapájal a nikto ho nenútil. Teraz je z neho 15-ročný samostatný chlapec, chodí na osemročné gymnázium a nemá so školou žiadne problémy. Prvý rok čerpal z predchádzajúcej školy vedomostne, ale dalo mu to veľa aj sociálne," hodnotí matka.

Žiadne učebnice domov
Dcéru Terezku však dala do školy s integrovaným tematickým vyučovaním. „Tento systém mi vyhovuje najviac," vysvetľuje. S úrovňou dcériných vedomostí aj s atmosférou školy je spokojná. Oceňuje, že táto výučba sa snaží deťom podať prepojené informácie, jednu tému vidia z rôznych strán. Každý ročník má jednu nosnú tému a celý rok žiaci touto témou prechádzajú v rôznych predmetoch - v matematike, v slovenčine, vo vedách. Pre štvrtáčku Terezku to tento školský rok bude Slovensko. „Hoci majú určené vyučovacie hodiny, vďaka prepojeniu predmetov sa deti dozvedia veľa a hravou formou," vysvetľuje Iveta Prieložná.

Aj tu venujú priestor etike, každá trieda má vyvesené spoločné pravidlá, na ktorých sa dohodnú a ktoré dodržiavajú. Aj tu si ráno začnú deň tým, že sa porozprávajú. Vyhovuje jej, že deti sa učia podľa mesačného plánu, kým v montessoriovskej škole postupujú individuálne a nijaký spoločný rozvrh daný nie je. „Tu viem presne, čo sa dieťa učí, aj keď domáce úlohy tiež nedostávajú, iba ak niečo nestihne v škole alebo ak treba niečo precvičiť. V montessoriovskej škole sa stalo, že mi povedali: príde to samo. Možno aj preto sme synovu dyslexiu a dysgrafi u odhalili neskôr," spomína matka.

Pre dcéru považuje školu s integrovaným tematickým vyučovaním za lepšiu voľbu. „Každé dieťa je iné a ona by sa nemohla učiť systémom rob, čo chceš, hľadala by si ľahšie cestičky alebo by robila len to, čo ju baví. A nie som si istá, či by podchytili aj druhú oblasť, aby nezačala zaostávať," uvažuje Iveta Prieložná. V montessoriovskej škole jej chýbalo, že si deti nenosili domov učebnice a zošity. Rodičia sa síce môžu pýtať učiteľa, ale nie každému to vyhovuje.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK